Nie je vhodná pre každého a pri nesprávnej úprave môže telu viac uškodiť než pomôcť. Aké výhody prináša, aké má riziká a komu sa jej konzumácia neodporúča?
Plná vlákniny, antioxidantov a vápnika
Rebarbora (Rheum rhabarbarum) patrí medzi nízkokalorické druhy zeleniny, no zároveň obsahuje vysoký podiel vlákniny. Tá podporuje trávenie, znižuje hladinu cholesterolu a pomáha udržiavať pocit sýtosti. Okrem toho je rebarbora bohatá na antioxidanty, predovšetkým antokyány (v ružovočervených stonkách) a polyfenoly, ktoré chránia bunky pred poškodením a pôsobia protizápalovo. Z minerálnych látok stojí za zmienku najmä vápnik, ktorého má rebarbora pomerne vysoký obsah. Ďalej obsahuje draslík, vitamín K a v menšej miere vitamín C a železo.
V tradičnej čínskej medicíne sa koreň rebarbory používal ako preháňadlo, no v našich podmienkach sa konzumujú predovšetkým stonky.

Rizikový obsah kyseliny šťaveľovej
Hlavným problémom rebarbory je vysoký obsah kyseliny šťaveľovej, ktorá sa nachádza predovšetkým v listoch, ale v menšej miere aj v stonkách. Táto látka viaže vápnik v tele do nerozpustného šťaveľanu vápenatého (oxalátu vápenatého), čím znižuje jeho vstrebateľnosť. Pri nadmernom príjme môže prispieť k tvorbe obličkových kameňov a pri veľmi vysokých dávkach dokonca spôsobiť otravu.
Listy rebarbory sú toxické a nie sú určené na konzumáciu. Obsahujú podstatne vyššie koncentrácie kyseliny šťaveľovej aj ďalších toxických látok (napr. antrachinóny).

Kto by sa mal rebarbore radšej vyhnúť?
Aj keď mierna konzumácia rebarbory je pre zdravého človeka bezpečná, sú skupiny, pre ktoré môže predstavovať riziko:
- Ľudia s ochorením obličiek – najmä s tendenciou k tvorbe oxalátových kameňov.
- Pacienti s dnou – kyselina šťaveľová môže zhoršovať metabolizmus purínov.
- Deti do 3 rokov – ich obličky ešte nemusia byť schopné efektívne vylučovať oxaláty.
- Tehotné a dojčiace ženy – niektoré štúdie upozorňujú na zvýšené riziko nedostatku vápnika.
- Ľudia s osteoporózou alebo zníženou hladinou vápnika – hoci rebarbora vápnik obsahuje, jeho využiteľnosť je kvôli šťaveľanom nižšia.
Ak si chcete rebarboru dopriať, no obávate sa jej vplyvu na zdravie, pomôcť môže niekoľko praktických rád:
- Nezalievať rebarboru hnojivami s vysokým obsahom dusíka – zvyšuje to obsah kyseliny šťaveľovej v rastline.
- Konzumujte len mladé stonky – tie majú nižší obsah šťaveľanov.
- Varenie a blanšírovanie znižuje obsah oxalátov – časť z nich prechádza do vody. Vývar z rebarbory preto nikdy nekonzumujte.
- Kombinujte rebarboru s potravinami bohatými na vápnik – napríklad s tvarohom, jogurtom alebo syrom. Vápnik z potravy sa naviaže na oxaláty už v tráviacom trakte a zníži sa ich vstrebávanie do krvi.
Rebarbora je chutná a výživná surovina, ktorá si nájde miesto najmä v jarných dezertoch, kompótoch a džemoch. Pri správnej úprave a rozumnej konzumácii môže byť prínosom pre zdravie – vďaka obsahu vlákniny, antioxidantov a vápnika. Na druhej strane však netreba podceňovať riziká, ktoré prináša kyselina šťaveľová. Vyhýbajte sa listom, nepreháňajte to s množstvom a vždy ju kombinujte s vápnikom. Tak sa môžete z jej chuti tešiť bez obáv.