V lepšom prípade sa rast pozastaví, v horšom môže dôjsť k nezvratnému poškodeniu listov. Teplomilné druhy ako paprika či rajčina sú na takéto prechody mimoriadne citlivé.
Prečo priesady po výsadbe stagnujú?
Nepripravené rastliny môžu hneď po výsadbe reagovať prudkým zastavením rastu, prefarbením listov alebo ich uschnutím. Typické je to najmä pri paprike a rajčinách, ktoré boli dovtedy v chránenom prostredí – napríklad za oknom alebo v temperovanom skleníku. „Pri predpestovávaní v bytových podmienkach sú mladé rastliny vystavované vyššej teplote, no menšiemu množstvu svetla, čo nie je celkom ideálne. Ich tkanivá tak bývajú mäkšie, stonky často slabé a vytiahnuté,“ upozorňuje skúsený pestovateľ zeleniny Peter Gajdoštin.
Ak ich potom neotužené vysadíte na prudké májové slnko, môže dôjsť k spáleniu listov. „Poškodenie sa prejavuje žltými až bielymi škvrnami, často až úplným zbelením listov,“ dodáva Gajdoštin. Rastlina následne venuje energiu regenerácii namiesto rastu a zakoreňovania, čím sa vývoj spomalí o niekoľko dní až týždňov.
Otužovanie je mostom medzi interiérom a záhonom
Medzi predpestovaním a výsadbou by preto mala byť nevyhnutne zaradená fáza otužovania priesad. Ide o postupné privykanie rastlín na vonkajšie podmienky – kolísanie teplôt, vietor, priame slnko aj vyššiu intenzitu svetla. „V ideálnom prípade treba s otužovaním začať 10 až 14 dní pred plánovanou výsadbou,“ odporúča Gajdoštin. Začnite mierne – prvé dni vynášajte priesady na vonkajší vzduch len na polhodinu až hodinu, najlepšie poobede, keď už slnko nie je také ostré. Umiesťujte ich do závetria a radšej do tieňa než na priame slnko. Každý ďalší deň môžete čas vonku predlžovať a postupne im dopriať aj niekoľko desiatok minút slnečného svetla. Finálnou fázou by malo byť ponechanie priesad vonku aj počas noci – samozrejme, len ak už nehrozia prízemné mrazy.

Aj pár dní otužovania je lepších ako žiadne
Ak ste z časových dôvodov nestihli celé dvojtýždňové otužovanie, nezúfajte. „Aj jeden či dva dni sú lepšie ako nič,“ hovorí Gajdoštin. Dôležité je, aby si rastlina čo i len krátkodobo vyskúšala vonkajšie podmienky ešte pred samotnou výsadbou – výrazne sa tým zníži riziko šoku a zlepší ujatie sa priesady.

Druh zeleniny | Otužovanie potrebné? | Poznámka |
---|---|---|
Rajčina | Áno | Veľmi citlivá na spálenie listov. |
Paprika, feferónka | Áno | Ešte citlivejšia ako rajčina. |
Baklažán | Áno | Citlivý na chlad, ale aj na prudké slnko. |
Tekvica, cuketa | Áno | Rýchly rast, ale listy citlivé na vietor. |
Kel, kapusta | Nie | Znášajú prechod dobre, môžu sa vysádzať aj bez otužovania. |
Zeler | Áno | Citlivý na sucho, prudké slnko a vietor. |
Praktické pomôcky: ako si uľahčiť otužovanie priesad
Otužovanie priesad nemusí byť komplikované, no ak ich máte viac, môže byť náročné denne ich prenášať, sledovať počasie a chrániť pred náhlymi výkyvmi. Tieto jednoduché pomôcky vám môžu ušetriť čas aj starosti:
Prenosné debničky alebo prepravky
Ak pestujete viacero druhov priesad, umiestnite ich do plastových alebo drevených debničiek. Uľahčíte si ich vynášanie aj prenášanie podľa počasia – napríklad do závetria alebo z tieňa na slnko.
Netkaná textília alebo tieniaca sieťovina
Pomôže vám zjemniť prechod medzi interiérom a exteriérom. Počas prvých dní ju môžete napnúť nad rastliny ako „záves“ a ochrániť ich pred prudkým slnkom a vetrom. Využijete ju aj pri nočných ochladeniach.
Záhradný vozík alebo podložky s kolieskami
Ak pestujete priesady v kvetináčoch, umiestnite ich na podložky s kolieskami. Pohodlne ich premiestnite za slnkom alebo ich večer presuniete späť do bezpečia.
Dočasné fóliovníky a mikrotunely
V poslednej fáze otužovania môžete priesady preniesť priamo na záhon pod jednoduchý mikrotunel z oblúkov a fólie. Rastliny si zvyknú na pôdne podmienky, no stále sú chránené pred nepriazňou počasia.
