Tráva na kompostovisku hnije namiesto toho, aby sa rozložila? Tu je jednoduchý trik, ako z nej urobiť výživný kompost

Prečo sa tráva na komposte nemení na humus, ale na smradľavú hmotu?

Mnohí záhradkári zažili nepríjemné prekvapenie: pokosený trávnik nahádzaný na kompost sa po čase zmení na slizkú, zatuchnutú masu, ktorá sa ani po roku poriadne nerozloží. Ešte horšie – záhradný odpad pod ňou sa akoby „zapečatí“ a tiež stagnuje. Dôvod? Nedostatok vzduchu. Organický materiál sa rozkladá len vtedy, keď majú rozkladné mikroorganizmy – hlavne baktérie a huby – dostatok kyslíka. Ak sa tráva nahromadí vo veľkej, udupanej vrstve, vznikne v nej bezvzdušné prostredie. Namiesto bežného rozkladu (hnitia) nastupuje kvasenie. Vznikajú pri ňom zapáchajúce plyny, ako metán či sírovodík (pach skazených vajec), ktoré signalizujú, že kompostovanie prebieha nesprávne.

Čítajte viac Vytvorte kompost, ktorý pôdu skutočne obohatí: 4 kľúčové pravidlá pre rýchly výsledok a zdravý rozklad bez zápachu

Riešenie: zmiešajte trávu so zvyškami po reze stromov

Základom úspechu je vzdušnosť. Aby sa tráva kompostovala správne, nesmie sa ukladať vo veľkých súvislých vrstvách. Ideálne je vrstviť ju v tenších dávkach a prekladať hrubším, vzdušným materiálom – napríklad drvenými vetvami po reze ovocných stromov, okrasných krov, suchými zvyškami trvaliek či iným štruktúrovaným (suchým) záhradným odpadom. Dobre funguje aj priame premiešanie trávnej hmoty s podrvenými konárikmi. Tráva dodá potrebný dusík, vetvičky zase zabezpečia prístup vzduchu. Výsledkom je ideálna kombinácia živín a podmienok pre mikroorganizmy, ktoré dokážu materiál účinne rozložiť.

Foto: SHUTTERSTOCK

kompost, kompostér, kompostovanie Prekopávkou okrem prevzdušnenia zabezpečíte aj dokonalé premiešanie hromady a jej rovnomerný rozklad. Najjednoduchšie je, mať dve nádoby (jednu prázdnu) a medzi nimi kompost prehadzovať.

Nemáte vetvy vždy poruke? Myslite dopredu a vytvorte si zásobu

Počas bežného kosenia nebýva vždy k dispozícii dostatok vetvičiek na zmiešanie. Preto sa odporúča myslieť sezónne: keď na jeseň alebo v zime striháte ovocné stromy či okrasné kry, podrvte ich a časť si odložte bokom. Skladujte ich pri komposte v samostatnej kôpke. Na jar a v lete ich budete môcť postupne primiešavať k tráve. Takto si zabezpečíte rovnomerný rozklad a výrobu kvalitného, výživného záhradného kompostu bez zápachu. Navyše, pri správne vyváženom pomere materiálov môže v komposte dôjsť k nárastu teploty nad 60 °C, čo spoľahlivo ničí semená burín aj patogénne organizmy.

Foto: SHUTTERSTOCK

kompost Vždy je dobré, odkladať si bokom suché konáre, suché stonky trvaliek, suché steblá okrasných tráv či suché opadané lístie. V jesenných mesiacoch je tohto materiálu veľa, no počas sezóny vám bude pri kompostovaní chýbať.