Nejde o škodcu, ale o plesňové ochorenie s názvom grmaník slivkový (Taphrina pruni), ktoré sa šíri v období kvitnutia. A hoci vyzerá nevinne, každoročne pripraví o úrodu množstvo záhradkárov. Dobrou správou je, že včasným zásahom ju viete účinne ochrániť.
Grmaník slivkový je patogénna huba, ktorá napáda ešte mladé, práve sa vyvíjajúce plody sliviek a iných kôstkovín. V miestach napadnutia sa prestáva vyvíjať kôstka aj dužina, no plod akoby ďalej rástol. Výsledkom sú abnormálne zväčšené, bledé, často hákovito pokrútené slivky, ktoré sú prázdne, bez kôstky, neskôr hniju a opadávajú.
Takéto plody sa nedajú konzumovať ani technologicky spracovať. Výskyt býva často plošný, takže môže poškodiť významnú časť úrody.
Ako a kedy sa huba šíri
Huba prezimuje v púčikoch a na konároch napadnutých stromov. Počas kvitnutia, najmä za daždivého a chladného počasia, sa spóry uvoľňujú a infikujú mladé kvety. Akonáhle dôjde k úspešnej infekcii, plod už nemá šancu vyvinúť sa normálne. Prvé príznaky si záhradkári zvyčajne všimnú až koncom mája, keď začnú deformované plody nápadne vystupovať medzi zdravými.
Kľúčovým faktorom pre šírenie je vlhké a pomerne chladné jarné počasie – teda presne tie podmienky, ktoré sú na Slovensku v apríli a máji pomerne bežné.

Nepomýľte si ju so škodcami
Pre mnohých záhradkárov môže byť zradné, že grmaník na prvý pohľad pripomína škodcu – napríklad piliarku slivkovú, ktorá spôsobuje opadávanie mladých plodov. Rozdiel je však zreteľný: pri grmaníku je plod výrazne deformovaný, zväčšený a prázdny, zatiaľ čo pri napadnutí hmyzom dochádza skôr k červivosti a ku skorému opadu drobných, ešte nevyvinutých plodov.
Ako rozlíšiť grmaníka a piliarku slivkovú?
Obe ochorenia spôsobujú deformáciu alebo opadávanie plodov, no ide o úplne odlišných pôvodcov a príznaky.
Príznak / vlastnosť | Grmaník slivkový (Taphrina pruni) | Piliarka slivková (Hoplocampa minuta) |
---|---|---|
Pôvodca | Huba | Hmyz – malá mucha |
Postihnuté plody | Deformované, silne zväčšené, bez kôstky | Zdanlivo zdravé, drobné, často červivé |
Vývoj kôstky | Kôstka sa nevyvinie vôbec | Kôstka môže byť poškodená alebo normálna |
Vnútro plodu | Bez dužiny, duté alebo vyplnené hubovým pletivom | Často vyžraté larvou |
Farba napadnutých plodov | Bledá až sivastá, neskôr scvrknutá | Zelená, neskôr hnedne a opadáva |
Čas výskytu príznakov | Neskorá jar až skoré leto (po odkvitnutí) | Krátko po opadaní kvetov, ešte v malom štádiu plodov |
Možnosť zámene | Môže pripomínať „nafúknuté“ plody | Plody opadávajú bez zjavného dôvodu |
Zásah | Preventívne fungicídy pred a počas kvitnutia | Insekticídy tesne po odkvitnutí |

Ochrana musí začať skôr, ako sa objavia príznaky
Zásadnou nevýhodou tohto ochorenia je, že keď si všimnete napadnuté plody, je už neskoro. Účinná ochrana preto spočíva v preventívnom postreku, ideálne v dvoch termínoch – tesne pred kvitnutím a počas kvitnutia. Vhodné sú fungicídy na báze dodine, tebukonazolu alebo mefentriflukonazolu, ktoré sú určené aj na ošetrenie proti iným plesniam kôstkovín.
Pri výbere prípravku je dôležité sledovať BBCH fázu rastu stromov, pričom najúčinnejšia ochrana je medzi fázami BBCH 53 až 65 (pred a počas kvitnutia).

Prečo je BBCH fáza kľúčová?
Účinnosť fungicídov proti grmaníku slivkovému (Taphrina pruni) závisí predovšetkým od správneho načasovania postreku. Keďže huba napáda kvety ešte pred oplodnením a následne plodové základy, ošetrenie má zmysel len v čase, keď sú tieto orgány na strome prítomné a prístupné – teda tesne pred a počas kvitnutia.
Na to, aby pestovateľ vedel presne určiť správny termín zásahu, používa sa tzv. BBCH škála. Ide o jednotný systém označovania vývojových fáz rastlín, vďaka ktorému možno presne načasovať ochranné opatrenia. Pri slivkách je v prípade grmaníka najdôležitejší úsek BBCH 53 až BBCH 65. Ak by vás zaujímali aj ďalšie fenologické fázy sliviek, podrobne ich nájdete rozpísané (niektoré aj zachytené na fotografiách) tu.

Čo znamenajú tieto fázy v praxi?
BBCH 53 – Viditeľné rozdelenie kvetných púčikov Púčiky sú zväčšené, začínajú sa otvárať, sú v nich viditeľné jednotlivé kvetné základy. → Vhodný čas na prvý preventívny postrek.
BBCH 59 – Tesne pred rozkvitnutím Kvety sú takmer otvorené, ale ešte nie úplne rozvinuté. → Ideálny moment na druhý postrek, najmä ak je predpoveď daždivého počasia.
BBCH 61 až 65 – Začiatok až plné kvitnutie Kvety sa otvárajú (BBCH 61) až po úplné rozkvitnutie väčšiny kvetov (BBCH 65). → Tretí postrek sa aplikuje podľa infekčného tlaku, najmä ak trvá vlhké počasie.
V praxi sa teda často odporúča 2– až 3-násobné ošetrenie, pričom posledný postrek by mal byť najneskôr na začiatku plného kvitnutia.
Prečo to nestačí urobiť neskôr?
Po ukončení kvitnutia a začiatku vývoja plodov je už infekcia prítomná vnútri pletív, kde je huba pre fungicídy prakticky nedosiahnuteľná. Preto je ochrana po odkvitnutí neúčinná – plody sa už len deformujú podľa rozsahu napadnutia.
Čo pomôže v záhrade okrem postrekov?
Okrem chemickej ochrany zohrávajú dôležitú úlohu aj preventívne opatrenia. Všetky napadnuté plody treba po zistení okamžite odstrániť a zlikvidovať, aby nedochádzalo k ďalšiemu šíreniu spór. Stromom prospieva pravidelný presvetľovací rez, ktorý pomáha znižovať vlhkosť v korune a tým aj riziko infekcie. Ak máte problém s grmaníkom dlhodobo, oplatí sa zvážiť aj výber odrôd menej náchylných na infekciu, hoci u sliviek zatiaľ nie je dostatok spoľahlivých rezistentných variantov.
Grmaník slivkový je typickou ukážkou toho, ako dokáže nenápadná huba pripraviť záhradkára o značnú časť úrody. Jej výskyt sa viaže na jarné počasie, no následky vidieť až o pár týždňov neskôr. Úspešná ochrana spočíva vo včasnom zásahu, správne načasovanom postreku a dôslednej hygiene v sade.
