Ak sa vám niečo podobné stalo s mrkvou, zelerom, kalerábom, šalátom hlávkovým či s kapustou, vedzte, že za predčasným kvitnutím zeleniny nemusí byť len chyba v starostlivosti. Vysvetlíme vám, ako funguje jarovizácia, prečo niektoré druhy reagujú citlivejšie ako iné, a čo môžete urobiť, aby sa vám namiesto kvetov konečne podarila poriadna úroda. Hoci, ako hovorí odborník na pestovanie zeleniny Peter Gajdoštin: „V záhrade sa niekedy treba zmieriť s tým, že nie všetko pôjde podľa plánu. Dôležité je vedieť, prečo sa to stalo, aby ste vedeli lepšie reagovať.“
Čo sú dvojročky a prečo kvitnú?
Veľká časť zelenín, ktoré pestujete, patrí medzi dvojročné plodiny – cibuľa, mrkva, zeler, petržlen, kapusta, kel či cvikla. V prvom roku vytvárajú konzumné časti – korene, hľuzy alebo hlávky, v druhom roku po prezimovaní prirodzene nasadzujú kvety a semená. Problém nastáva vtedy, keď rastliny dostanú signál na rozkvitnutie už v prvom roku. Tento impulz sa nazýva jarovizácia a spôsobuje ho pôsobenie chladu v určitých rastových štádiách. Ako upozorňuje Peter Gajdoštin: „Jarovizácia je prirodzený proces, ale ak príde v nesprávnej chvíli, znamená pre pestovateľa stratu úrody.“ Každá plodina má inú citlivosť na teplotu a dĺžku chladu potrebnú na spustenie jarovizácie. Preto niektoré druhy vykvitnú veľmi ľahko, kým iné odolávajú dlhšie.

Kapusta pekinská a chladné jarné dni
Typickým príkladom zeleniny citlivej na predčasné kvitnutie je kapusta pekinská. Pri jarnom pestovaní často kvitne skôr, než stihne vytvoriť pevnú hlávku. Jarovizačný impulz dostáva už pár dní po vyklíčení, ak sa stretne s nízkou teplotou a dlhým dňom. „Pri kapuste pekinskej je základom predpestovanie silnej sadenice v teple. Dôležité je, aby ste rastliny nevystavili stresu, ako je preschnutie substrátu či prudké ochladenie,“ vysvetľuje Peter Gajdoštin. Sadbu odporúča predpestovať v téglikoch alebo v kvetináčoch do štádia 8 až 12 pravých listov pri teplote okolo 20 °C bez otužovania.
Ak chcete mať istotu kvalitnej úrody, siahnite po odrodách, ktoré sú rokmi overené. Vybrali sme pre vás také, ktoré aj pri menej priaznivých podmienkach odolávajú predčasnému vybiehaniu do kvetu.
Mrkva: nie všetky odrody sú rovnaké
Na rozdiel od kapusty pekinskej je mrkva proti predčasnému kvitnutiu pomerne odolná. Aj výsevy na jeseň pre jarný zber zvláda bez problémov. Ak sa však predsa len stretnete s mrkvou, ktorá vybieha do kvetu už v prvom roku, príčina je často v odrode. „Problémy robia hlavne tropické odrody typu ‘Kuroda’, ktoré v našich podmienkach nemajú ideálne nastavený vývojový cyklus,“ upozorňuje Gajdoštin. Pri pestovaní na Slovensku je preto lepšie voliť odrody vyšľachtené pre mierne klimatické pásmo.

Zeler: neponáhľajte sa s výsadbou
Zeler patrí medzi najcitlivejšie druhy. Ak ho po výsadbe zasiahne niekoľkodňové ochladenie k 5 °C, môže veľmi rýchlo prejsť do generatívnej fázy. „So zelerom sa netreba ponáhľať. Sadenice zo skorých januárových výsevov vysádzajte až v druhej polovici mája, keď už nehrozia nízke nočné teploty,“ radí Gajdoštin. Sadbu je dôležité pestovať po celý čas pri vyšších teplotách, aby bola silná, no zároveň mladá.

Hlúboviny, kaleráb a cibuľa
Väčšina hlúbovín je proti jarovizácii odolná. Výnimkou je kaleráb, ktorý môže predčasne kvitnúť už po niekoľkodňovom ochladení k 8 °C. Pri cibuli pestovanej zo semienka predčasné kvitnutie nebýva problém. Citlivejšia je sadzačka, najmä väčšia ako 1,5 cm. „Ideálna sadzačka má priemer pod 10 mm,“ odporúča Gajdoštin. Dôležité je aj správne skladovanie sadzačky – buď v chlade okolo 0 °C, alebo, naopak, v teple nad 15 °C, kde sa jarovizácia neaktivuje.

Pri cibuli a sadzačke si všímajte veľkosť. Malá sadzačka má nižšie riziko predčasného kvitnutia aj pri nepriaznivých jarných podmienkach.
S cviklou vyčkajte na teplo
Cvikla je veľmi citlivá na jarovizáciu už počas klíčenia. Ak ju vysejete príliš skoro a teploty sa pohybujú medzi 5 až 7 °C, rastliny môžu kvitnúť namiesto tvorby koreňov. „So sejbou cvikly sa netreba ponáhľať. Vyčkajte na koniec apríla alebo ešte lepšie na máj. Bez problémov dorastie aj z výsevov v júni,“ uzatvára Peter Gajdoštin.