Ak patríte medzi nich, neznamená to, že si nedokážete vypestovať zdravú a chutnú úrodu. Stačí, ak sa vyhnete najčastejším omylom, ktoré pri hnojení zeleniny robia aj skúsenejší pestovatelia.
Základ? Organika a dobré plánovanie
Organická hmota je pre pôdu to, čo základ pre dom. Pokiaľ nemáte prístup k maštaľnému hnoju, siahnite aspoň po kvalitnom komposte a pravidelne ho zapracúvajte do pôdy. Okrem toho nezabúdajte na správny osevný postup – vďaka nemu obmedzíte výskyt chorôb, škodcov aj burín a zároveň zlepšíte úrodnosť pôdy. Dobré hnojenie nie je o množstve, ale o načasovaní a prispôsobení konkrétnemu druhu zeleniny. Prehnojené rastliny nemusia len zlyhať – v niektorých prípadoch môžu byť dokonca zdraviu nebezpečné. Platí to najmä pre dusík, ktorý sa ľahko mení na dusičnany, ukladané v listoch a koreňoch.
Čítajte viac Z kompostu už nemusí byť smradľavý problém: Tieto 4 pravidlá premenia hromadu odpadu na kvalitné hnojivo
Hnojivo nestačí – pôda musí byť aj vlhká
Zavlažovanie a hnojenie idú ruka v ruke. Najväčší účinok má prihnojovanie vtedy, keď sa živiny dostanú ku koreňom s dostatočnou vlhkosťou pôdy. Vysušená pôda pôsobí ako bariéra a živiny z hnojiva sa nedokážu efektívne uvoľniť ani využiť. Práve preto sa odporúča hnojiť po daždi alebo po dôkladnej zálievke – najmä pri koreňovej a plodovej zelenine, kde má výživa veľký vplyv na kvalitu úrody.
Hlúboviny potrebujú výživu trikrát
Kapusta, kel, karfiol či brokolica patria medzi najnáročnejšie druhy na živiny. Pri pestovaní v prvej trati im počas vegetácie doprajte až tri dávky hnojiva. Prvú, keď majú 5 až 8 listov, druhú na začiatku tvorby hláv či ružíc – tá je rozhodujúca pre konečnú kvalitu úrody. Tretie prihnojenie zvoľte len pri druhoch s dlhou vegetáciou, pred zapojením porastu.
Koreňová zelenina: citlivá na dusík
Mrkva nepotrebuje veľa dusíka – prihnojte ju najskôr mesiac po vzídení. Petržlen je na tom podobne, živiny mu dodajte zhruba 30 dní po sejbe. Pri zeleri pozor na špecifiká: už po zakorenení sa hodí zálievka viaczložkovým hnojivom, neskôr sa oplatí doplniť bór. Jeho nedostatok spôsobuje tzv. srdiečkovú hnilobu – typickú chybu najmä vo vlhších a ťažkých pôdach.
Foto: SHUTTERSTOCK
Cibuľová zelenina: menej dusíka, viac draslíka
Cibuľa, cesnak či pažítka nemajú rady prebytok dusíka. Cibuľoviny potom dozrievajú neúplne, sú zakrpatené a zle sa skladujú. Dôležitý je preto jesenný prísun draslíka, zatiaľ čo dusíkaté hnojivá aplikujte s odstupom – tri týždne pred sejbou a následne 30 dní po vzídení. Výnimkou je pór, ktorý dobre reaguje aj na jesenné hnojenie maštaľným hnojom a znesie dusík počas celej vegetácie.
Foto: SHUTTERSTOCK
Plodová zelenina: dávkujte s rozumom
Rajčiaky, papriky a uhorky sú citlivé na nadbytok dusíka – ten oddiali kvitnutie, oslabí rastliny a podporí rast listov na úkor plodov. Dusíkaté hnojivo rozdeľte do troch dávok: pred výsadbou (60 percent), 20 dní po výsadbe (20 percent) a 40 dní po výsadbe (20 percent). Uhoriek sa to týka najmä na začiatku kvitnutia, vtedy ocenia prísun živín najviac.
Čítajte viac Tieto rastliny robia s uhorkami zázraky: rastú ako z vody, škodcovia ich obchádzajú a koše sa plnia úrodou
Listová zelenina: menej je viac
Šalát, špenát, reďkovka a valeriánka majú vysokú tendenciu hromadiť dusičnany. Hnojivo aplikujte len pri príprave pôdy pred sejbou a počas rastu už neprihnojujte. Prebytok dusíka znižuje kvalitu listov a zvyšuje riziko prekročenia zdravotných limitov.
Kedy sú dusičnany najnebezpečnejšie?
Najvyšší obsah dusičnanov býva v mladých rastlinách a pri nízkej intenzite slnečného žiarenia. Naopak, najnižší je v botanickej zrelosti – keď rastlina končí svoj životný cyklus. Pomôcť si môžete aj pri zbere: ak úrodu zberáte popoludní, dusičnanov bude až o polovicu menej než pri rannom zbere. Dôvod? Rastliny ich počas dňa dokážu metabolizovať.
Čítajte viac Za nebezpečné dusičnany v jarnej zelenine si častokrát môžu sami záhradkári: Vyvarujte sa týchto chýb