Môže ísť o chybu v starostlivosti, výžive, počasí či samotnej odrode. Dobrou správou je, že väčšine problémov sa dá predísť – ak poznáte príčinu.
1. Priveľa dusíka, málo fosforu
Prehnané hnojenie dusíkom patrí medzi najčastejšie chyby, ktoré spomaľujú kvitnutie. Rastlina síce vyženie množstvo bujných listov, no kvety neprichádzajú – alebo len veľmi sporadicky. Dusík podporuje vegetatívny rast, no kvitnutie a tvorbu plodov riadi predovšetkým fosfor, draslík a horčík.
- Čo s tým? Prechod na výživu s vyšším podielom fosforu (napr. NPK s pomerom 5–15–10) stimuluje tvorbu kvetných pukov. Pomôžu aj výluhy z banánovej šupky, kostnej múčky či popol z dreva – všetky sú prirodzene bohaté na draslík a fosfor.
Čítajte viac Hnojíte zeleninu bez tohto kroku? Zbytočne míňate peniaze – živiny sa k rastlinám nedostanú a úroda bude slabá
2. Horčík – nenápadný prvok s veľkým vplyvom
Horčík (Mg) je centrálnym atómom v molekule chlorofylu, a teda kľúčový pre fotosyntézu. Okrem toho sa podieľa na metabolizme enzýmov, ktoré riadia tvorbu kvetných pukov, peľu a plodov. Významný je aj pri transporte cukrov – teda asimilátov – z listov do kvitnúcich častí rastliny. Práve ich dobrá výživa rozhoduje o tom, či kvety nielen vzniknú, ale aj premenia na zdravé plody. Zaujímavý je aj vplyv horčíka na stresové reakcie rastlín. Nedostatok tohto prvku zvyšuje náchylnosť na výkyvy počasia, čo sa môže prejaviť opadom kvetov a slabým opelením. Potvrdzuje to aj meta-analýza publikovaná v časopise Frontiers in Plant Science (2019), ktorá preukázala, že dodanie horčíka do pôd s nízkym obsahom tohto prvku (menej ako 60 mg/kg) zvýšilo výnos plodín v priemere o 9,4 % a zároveň zvýšilo koncentráciu cukrov o 5,5 %. Tento efekt bol obzvlášť výrazný pri plodinách náročných na živiny – ako sú napríklad rajčiny.
Ako spoznať, že rastline chýba horčík?
Prvým viditeľným znakom je interveinálna chloróza – teda žltnutie pletív medzi žilnatinou na starších listoch. Ďalej môže byť prítomný:
- slabý rast plodov aj napriek kvitnutiu,
- deformované alebo opadávajúce kvety,
- celkové oslabenie rastliny.
Pri dlhodobom deficite bývajú plody menšie, vodnatejšie a neskôr dozrievajú.
Kedy a ako aplikovať epsomskú soľ?
Na doplnenie horčíka v ekologickej podobe výborne poslúži epsomská soľ – síran horečnatý (MgSO₄). Ide o dobre dostupný, vodorozpustný zdroj magnézia, ktorý môžete aplikovať viacerými spôsobmi:
- Zálievka ku koreňom: 1 čajová lyžička (cca 5 g) na 10 litrov vody, aplikovať každé 2–3 týždne od začiatku kvitnutia.
- Postrek na list: 1 lyžička na 1 liter vody – raz mesačne, ak sú listy svetlé, oslabené alebo vykazujú typické znaky nedostatku Mg.
Pozor: Horčík neaplikujte súčasne s vápnikom – tieto dva prvky si môžu konkurovať pri prijímaní z pôdy. Ak používate aj vápnikové hnojivá (napr. dusičnan vápenatý), nechajte aspoň týždňový odstup.
Čítajte viac Nie je to zázrak na všetko! Epsomská soľ má v záhrade svoje miesto, no pozor na časté mýty, ktoré kolujú internetom
3. Nedostatok slnka
Rajčiny potrebujú aspoň 6 až 8 hodín priameho slnečného svetla denne. Ak sú zasadené v tieni alebo ich zahusťuje vlastná zeleň, kvitnúť môžu len minimálne – a plody, ak aj vzniknú, dozrievajú veľmi pomaly.
- Riešenie: Zabezpečte im slnečné stanovište, prípadne odoberte niektoré veľké listy, ktoré tienia kvetným pukom. Pri pestovaní v nádobe pravidelne otáčajte rastlinu, aby sa rovnomerne osvetľovala.
Foto: Lucia Sedláček Harničárová
4. Priveľa zelene, málo vzduchu
Ak rastlinu nestriháte a nevylamujete zálistky, vytvorí hustú spleť listov, ktorá znižuje prístup svetla a vzduchu ku kvetom. V takejto „džungli“ sa horšie opeľuje, kvety môžu opadávať a riziko plesní stúpa.
- Tip: Zálistky – bočné výhonky medzi hlavnou stonkou a listom – pravidelne vylamujte. Tým podporíte rast hlavného výhonku a zlepšíte cirkuláciu vzduchu. Zároveň odporúčame odstrániť iba tie listy, ktoré sa dotýkajú pôdy alebo bránia prístupu svetla ku kvetom. Zachovanie asimilačnej plochy je pre výživu plodov kľúčové.
5. Nepriaznivé počasie
Aj keď je starostlivosť ideálna, kvitnutie môže spomaliť výkyv počasia. Príliš nízka (pod 13 °C) alebo naopak vysoká teplota (nad 30 °C), výkyvy vlhkosti či suchý vietor môžu spôsobiť opadávanie kvetov pred oplodnením.
- Rada z praxe: Rajčiny vysádzajte až po trvalom oteplení. Pri horúčavách pomôže tienenie netkanou textíliou a pravidelná zálievka skoro ráno. V daždivom období preventívne ošetrite rastliny proti plesni – z diskusií pestovateľov vyplýva, že pravidelné odstraňovanie spodných listov je osvedčenou ochranou pred prehriatím a chorobami.
6. Slabé opeľovanie
Na rozdiel od niektorých iných rastlín sú rajčiny samoopelivé – no kvety potrebujú mierny otras, aby sa peľ uvoľnil. V skleníku alebo v bezvetrí sa to často nedeje prirodzene, a kvety opadnú bez plodu.
- Ako pomôcť: Každý deň mierne potraste rastlinou alebo použite mäkký štetec na prenesenie peľu z tyčiniek na bliznu. Opeľovanie podporíte aj prilákaním včiel a čmeliakov – vysaďte do blízkosti nechtík, facéliu či levanduľu.
Pri pestovaní rajčín v skleníku alebo vo fóliovníku je dobré, prejsť sa medzi nimi, alebo nimi opatrne zatriasť, čo uvoľní peľ a podporí opelenie.
7. Nevhodná odroda
Nie všetky odrody rajčín kvitnú a plodia rovnako. Niektoré neskoré typy začínajú kvitnúť až po vyvinutí viac než 8 listov, iné potrebujú špecifické podmienky (napr. vyššiu vzdušnú vlhkosť). Pri výbere odrody je preto dôležité zohľadniť, či pestujete v nádobe, na balkóne alebo na hriadke.
- Dôležitá poznámka: Pri pestovaní v nádobách siahnite po skorých, kompaktných odrodách, ktoré kvitnú aj v obmedzenom priestore. Overené tipy od pestovateľov zahŕňajú napríklad ‘Vilma’, ‘Tom Red’ alebo ‘Latah’.
