V dôsledku toho trávniky strácajú schopnosť plniť dôležité ekologické úlohy – napríklad viazať uhlík v pôde či ochladzovať okolie. Vedci preto hľadajú riešenia, ako ich prispôsobiť novým podmienkam. Jednou z ciest sú nové zmesi druhov, ktoré pochádzajú z Panónie a sú prirodzene odolné proti suchu a horúčavám.
Panónia ako zdroj inšpirácie
Výskumníci sa zamerali na druhy z panónskej oblasti, ktorá je dlhodobo najteplejšou a najsuchšou časťou strednej Európy. Zahŕňa územie Maďarska, Srbska, Chorvátska, Dolného Rakúska a zasahuje aj na južnú Moravu. Práve tieto druhy sa v evolúcii prispôsobili extrémnym podmienkam a môžu byť vhodným základom pre budúce mestské trávniky. „Panónia je najsuchšia, najteplejšia a najextrémnejšia oblasť z hľadiska zmeny klímy v strednej Európe. Hlavným zmyslom je nazbierať a namnožiť druhy z kvetinových lúk, ktoré sú pre túto oblasť typické a sú schopné zvládať klimatické extrémy,“ opísal cieľ projektu PannFlora Stanislav Hejduk z Agronomickej fakulty Mendelovej univerzity v Brne.
Čítajte viac Zelený trávnik aj počas horúčav? Tieto profesionálne rady fungujú aj vtedy, keď ste na dovolenke
Prvé vybrané druhy a zber osiva
Niektoré druhy z Panónie už vedci poznajú a vedia ich pestovať či šľachtiť – napríklad ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus) alebo ranostaj pestrý (Securigera varia). „Pri mnohých druhoch však osivo nie je k dispozícii. Na základe botanických snímkov z Masarykovej univerzity sme vybrali asi 80 druhov rastlín, ktoré by malo jednak zmysel množiť a jednak sú pre trávniky dôležité,“ vysvetlil Hejduk. Už toto leto plánujú výskumníci zbierať osivo týchto druhov a testovať jeho vhodnosť na rozmnožovanie v poľných podmienkach.
Čítajte viac Ste si istí, že trávnik kosíte správne? Prečítajte si, ako to robia profesionáli a budete mať najkrajší zelený koberec v ulici
Problémom je aj nevhodná údržba
Podľa Hejduka však trávnikom neškodí len klimatická zmena, ale aj nesprávna údržba. „Problém nastáva, keď mestá kosia trávniky podľa plánu bez ohľadu na počasie. Napríklad v roku 2018, ktorý bpl jedným z nejsuchších rokov za posledných 20 rokov, mestá často trávniky takto kosila. Nízko kosené trávniky preto uschli a začal sa tu masívne šíriť jačmeň myší (Hordeum murinum),“ uviedol ako príklad. Kritizoval aj bežne využívané nastielanie – keď sa tráva po kosení nadrví a ponechá na ploche. Podľa neho síce šetrí peniaze za odvoz biomasy, no ak jej zostane na povrchu veľa, vedie to k degradácii trávnika.
Foto: SHUTTERSTOCK
Estetika aj ekológia
Nové druhy pre mestské trávniky a kvetinové lúky majú byť nielen odolnejšie, ale aj krajšie a lákavejšie pre opeľovače. „V lete, keď množstvo bežných trávnikov usychá, by mali byť nové druhy farebne kvitnúce a mali by lákať hmyz. Objaví sa tam napríklad dúška panónska (Thymus pannonicus), nevädza lúčna (Centaurea jacea) alebo šalvia lúčna (Salvia pratensis),“ priblížil Hejduk budúcu podobu mestských trávnikov. Vedci chcú zároveň zlepšiť aj osvetu medzi správcami zelene. Doterajšie zaužívané spôsoby údržby podľa nich už nepostačujú a je potrebné premýšľať o starostlivosti komplexnejšie.
Podľa výskumníkov z Agronomickej fakulty Mendelovej univerzity v Brne ide o druhy z panónskej oblasti, ktorá je dlhodobo najteplejšou a najsuchšou časťou strednej Európy. Preto by mali byť bežnou súčasťou odolných trávnych zmesí.
Medzinárodná spolupráca na projekte
Projekt PannFlora sa realizuje v rámci programu Interreg Rakúsko – Česko 2021 – 2027. Spolupracujú na ňom Agronomická fakulta Mendelovej univerzity v Brne, Ústav botaniky a zoológie Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity, spoločnosť Zemědělský výzkum, spol. s r. o., a Bioforschung Austria. Cieľom je prispieť k tomu, aby mestské trávniky budúcnosti zvládali extrémne podmienky a pritom zostali funkčné a príťažlivé.
