Široký záber škodcu
Mora bavlníková (Helicoverpa armigera) patrí medzi významných škodcov poľných aj záhradných plodín v Európe. Nie je vyberavá – napáda rajčiaky, papriky, kukuricu, slnečnicu, fazuľu, hrach, sóju či lucernu. Škody spôsobuje aj na okrasných rastlinách. Výskyt nie je viazaný na konkrétnu lokalitu – závisí najmä od počasia. V teplých a suchých rokoch bývajú jej nálety masívne aj vo vyšších polohách. V skleníkoch sa môže vyskytovať celoročne.
Foto: SHUTTERSTOCK
Ako vyzerá mora bavlníková?
Dospelý motýľ má rozpätie krídel 3–4 cm. Predné krídla sú žltkasté, oranžové až olivovozelené s tmavými škvrnami. Zadné krídla sú bledšie, s hnedým pásom na okraji. Samičky bývajú tmavšie ako samce. Vajíčka sú pologuľovité, bledožlté až žltozelené a pred liahnutím tmavnú. Larvy majú výrazne variabilnú farbu – od žltozelenej po tmavohnedú alebo ružovú, vždy so svetlým pásom na boku tela a čiernymi bodkami. Dorastajú až do 4 cm. Kuklia sa v pôde, kde môžu prezimovať.
Foto: SHUTTERSTOCK
Životný cyklus a rozmnožovanie
Dospelé motýle sa objavujú od mája do septembra. Samičky kladú vajíčka jednotlivo alebo v skupinách, najmä na horné časti hostiteľských rastlín. Jedna samička dokáže naklásť až 3000 vajíčok. Larvy majú skrytý spôsob života – krátko po vyliahnutí zaliezajú do kvetov alebo plodov, kde sa vyvíjajú až do štádia kukly. To sťažuje ich včasné odhalenie a účinný zásah.
Ako škodí na rajčiakoch?
Najväčšie škody spôsobujú larvy, ktoré vyhrýzajú chodbičky a otvory v nezrelých aj zrelých plodoch rajčiakov či paprík. Živia sa aj kvetmi, púčikmi, listami a stonkami. Poškodenia na plodoch znižujú kvalitu úrody a spôsobujú jej znehodnotenie. Otvorené rany na plodoch sú vstupnou bránou pre sekundárne infekcie, čo vedie k opadávaniu plodov a listov.
Foto: SHUTTERSTOCK
Vedci potvrdili, že mory počúvajú rastliny
Zaujímavý pohľad na správanie mory bavlníkovej priniesol výskum izraelských vedcov publikovaný v žurnále eLife. Ukázalo sa, že samice Helicoverpa armigera dokážu rozpoznať ultrazvukové signály, ktoré vysielajú paradajky v stave stresu, napríklad pri dehydratácii. V pokusoch sa mory vyhýbali rastlinám, z ktorých sa prehrávala nahrávka takýchto „varovných“ zvukov, a radšej kládli vajíčka na zdravšie rastliny, ktoré nevysielali signály stresu. Podľa vedcov ide o prvý dôkaz akustickej interakcie medzi rastlinou a hmyzom. Tento objav otvára nové možnosti ekologickej ochrany plodín – napríklad využitie zvukových bariér na odpudzovanie škodcov.
Ako sa brániť: praktické odporúčania
- Pravidelne kontrolujte zdravotný stav pestovaných rastlín – najmä horné časti, kde sa kladú vajíčka.
- Počítajte s tým, že larvy po vyliahnutí rýchlo zaliezajú do plodov alebo kvetov, čo sťažuje ich objavenie.
- V oblastiach, kde škodca môže prezimovať, má význam hlboká orba a častejšia kultivácia pôdy.
- Biologická ochrana: aplikácia prípravkov na báze Bacillus thuringiensis subsp. kurstaki (napr. Lepinox Plus – dostupný aj pre hobby pestovateľov) hneď pri prvom výskyte motýľov.
- Využitie vajíčkových parazitoidov rodu Trichogramma (prípravok Trichoplus).
Čítajte viac Jednoduchá rada proti praskaniu rajčín: objavte jediný overený trik na pevné plody
