Mnohí záhradkári váhajú, či si môžu dovoliť „ochutnať“ okrasnú rastlinu. Nejde však vždy len o opatrnosť – často za tým stojí nedostatok informácií. Veď kto by vedel len tak odhadnúť, či sú krásne kvety ľaliovky alebo funkie naozaj jedlé? Práve preto prinášame zoznam jedenástich druhov trvaliek, ktoré sú nielen bezpečné na konzumáciu, ale aj prekvapivo chutné a zaujímavé na prípravu.
Pozor: Podobne ako pri hubách platí, že musíte mať istotu, o aký druh ide. Nepúšťajte sa do konzumácie rastlín, ktoré neviete spoľahlivo určiť!
1. Ľaliovka (Hemerocallis)
V čínskej kuchyni sa pestuje ako zelenina už celé stáročia. Jedlé sú kvety, mladé výhonky aj malé hľuzy. Kvety majú jemne sladkastú až citrusovú chuť, výhonky pripomínajú pažítku s cibuľovým nádychom a hľuzy chuťou i konzistenciou jedlé gaštany. Rastlina sa rýchlo rozrastá, a tak je rozdeľovanie trsov ideálnou príležitosťou na „zber úrody“.
2. Funkia (Hosta)
Mladé listy sú jemné a po krátkom podušení výborne chutia ako špenát. Zbierajte ich skôr, ako sa k nim dostanú slimáky. Od júna rastlina kvitne, a aj kvety sú jedlé – jemne sladké, vhodné napríklad na dezerty.
3. Georgíny (Dahlia)
Dnes ich vnímame najmä ako okrasné rastliny, no v Strednej Amerike sa kedysi bežne konzumovali. Hľuzy niektorých novších odrôd sú jedlé a najchutnejšie čerstvé po zbere. Chuťovo pripomínajú fenikel, zeler alebo kaleráb. Možno ich variť ako zemiaky, piecť aj pražiť.
4. Pľúcnik (Pulmonaria)
Jarná liečivka s jemnou uhorkovou príchuťou. Mladé listy sú výborné do šalátov, hodia sa aj do bylinkových zmesí či na ochutenie strukovín. V sušenej forme sa používa na čaj proti kašľu.
Táto rastlina je ďalšou vhodnou do rodiny podrastových trvaliek a milovníčok polotieňa. Vytvára bohaté koberce listov s rôznymi bledými kresbami a začína rozkvitať naozaj veľmi skoro. Po teplej zime bez problémov už na prelome februára a marca.
5. Agastache (Agastache)
Listy a kvety voňajú po aníze a mäte. Používajú sa na čaj, ako dekorácia aj na dochutenie jedál. Najlepšie chutia čerstvé výhonky – zbierajte ich skoro po vypučaní.
6. Zvonček broskyňolistý (Campanula persicifolia)
Listy sú jemné a sladkasté, vhodné do šalátov alebo smoothie. Modrofialové kvety sú jedlé a osviežujúce, výborne sa hodia ako dekorácia na dezerty.
7. Rozchodník skalný (Sedum reflexum)
Kedysi bežná šalátová rastlina, dnes takmer zabudnutá. Mladé výhonky chutia jemne pikantne, trochu ako reďkovka. Výborne sa hodí do nátierok alebo na prípravu bylinkového octu. Rozchodník skalný obsahuje horčiny, ktoré pôsobia proti vysokému krvnému tlaku (hypertenzii) a kôrnateniu tepien (ateroskleróze). V minulosti sa listy používali na zmiernenie bolesti zvonka pri hemoroidoch a zapálenej pokožke (používajú sa podrvené listy).
8. Smohla lekárska (Anchusa officinalis)
Listy a výhonky sa dajú upraviť ako špenát, najchutnejšie sú pred kvitnutím. Fialové kvety sú krásne aj jedlé – ideálne na ozdobu.
9. Krvavník menší (Poterium sanguisorba)
Známy aj ako pimpinela. Typický pre nemeckú „zelenú omáčku“, no hodí sa aj do šalátov, marinád či bylinkových olejov. Zbierajte mladé lístky.
10. Fialka ostrohatá (Viola cornuta)
Sú nielen krásne, ale aj jedlé. Jemne sladké kvety sa skvele hodia na dezerty, do ľadových kociek či letných koláčov.
V ponuke predajcov najčastejšie nájdete zmes farieb. Kvety môžu mať takzvané žlté oko, bielu tvár, prípadne krídla alebo rôzne škvrny.
11. Slamiha talianska (Helichrysum italicum)
Má silnú arómu pripomínajúcu kari, hoci s korením priamo nesúvisí. Dochucuje ryžu, mäso aj zeleninové jedlá. Používajte mladé výhonky bez kvetov – celé vetvičky ako rozmarín alebo nasekané listy.
Dôležité upozornenie: nepoužívajte rastliny z bežných záhradníctiev!
Väčšina spomínaných druhov sa predáva ako okrasné rastliny, čo znamená, že môžu byť ošetrené chemickými postrekmi, ktoré nie sú povolené pre jedlé rastliny. Jedlé trvalky preto pestujte buď z bio-osiva, alebo z vlastných rastlín bez chemického ošetrenia. Ak ich máte v záhrade už niekoľko sezón a nikdy ste ich chemicky neošetrovali, môžete začať s ochutnávkou.