Príčinou týchto zmien môže byť invázna bzdocha Nezara viridula, ktorá sa z juhu rozšírila aj do slovenských záhrad. Mnohí pestovatelia ju považujú za „len ďalšiu bzdochu“, no v skutočnosti ide o teplomilného škodcu, ktorý môže výrazne znížiť kvalitu úrody.
Foto: SHUTTERSTOCK
Z juhu priamo na paradajky
Bzdocha (Nezara viridula) patrí medzi invázne druhy, ktoré sa prirodzene vyskytovali v Afrike a Stredomorí, no vďaka otepľovaniu a medzinárodnému obchodu sa rozšírili aj do strednej Európy. Na rozdiel od našej domácej zelenej bzdochy, ktorá neškodí úžitkovým plodinám, si Nezara viridula obľúbila najmä rajčiny, papriku, sóju či slnečnicu. V záhradách spôsobuje škody cicaním štiav – najmä z mladých výhonkov a plodov.
Foto: SHUTTERSTOCK
Na paradajkách sa objavujú drobné, zatvrdnuté škvrny hnedej až čiernej farby, plody sa deformujú, sú chuťovo znehodnotené a typicky zapáchajú. Pri silnejšom výskyte môže dôjsť k opadu úrody ešte pred dozretím. Okrem toho cez narušené pletivá môže Nezara viridula sekundárne prenášať hubové ochorenia, ktoré sa do rastliny ľahšie dostanú a môžu urýchliť hnitie alebo rozklad plodov.
Ako bzdochu spoznať?
Dospelé jedince sú trávovozelené, dlhé 13 až 18 mm, s typickým štítovitým tvarom tela a bodkami na chrbte. Na jeseň ich farba tmavne. Larvy (nymfy) sú tmavé, takmer čierne, so svetlými bodkami – a práve tie si záhradkári často mýlia s „neznámym hmyzom“. Počas roka môže Nezara viridula vytvoriť až šesť generácií, zimuje ako dospelý jedinec a na jar sa rýchlo presúva k hostiteľským rastlinám.
Foto: SHUTTERSTOCK
Prvá pomoc z kuchyne
Zatiaľ čo v zahraničí sa proti inváznym bzdochám využívajú špecializované biologické metódy – napríklad parazitoidné osy (Trissolcus basalis), ktoré napádajú vajíčka škodcu –, v našich podmienkach majú záhradkári k dispozícii najmä mechanickú a chemickú ochranu. V posledných rokoch sa však rozšírila aj praktická domáca metóda, ktorá využíva len tri bežné suroviny a pri miernom výskyte Nezary viriduly môže byť prekvapivo účinná.
Prečo môže domáci postrek fungovať?
Účinnosť postreku spočíva v jednoduchom fyzikálnom princípe. Mydlové roztoky narúšajú ochrannú vonkajšiu vrstvu tela bzdochy – takzvanú kutikulu, ktorá chráni hmyz pred vysychaním. Keď je táto vrstva poškodená, hmyz sa nedokáže udržať hydratovaný a postupne hynie v dôsledku dehydratácie. Tento účinok je najzreteľnejší pri mladých jedincoch (nymfách), ktorých telo je menej odolné ako u dospelých bzdoch.
Ocot zároveň zvyšuje účinnosť roztoku, pretože mení pH prostredia a môže pôsobiť dráždivo na dýchacie otvory hmyzu (stigmy). V kombinácii s mydlom tak vytvára podmienky, ktoré sú pre škodcu neudržateľné. Na rozdiel od chemických prípravkov tento postrek nepôsobí systémovo – teda nepreniká do rastliny –, ale pôsobí len tam, kde priamo zasiahne hmyz.
Kedy a ako postrek použiť?
Domáci postrek má najväčší význam pri slabšom až strednom výskyte bzdoch, keď sa dajú ešte relatívne jednoducho zasiahnuť priamo. Odporúča sa aplikácia v ranných alebo večerných hodinách, keď sú bzdochy menej pohyblivé a nehrozí riziko popálenia listov od slnka.
Postrek pripravíte jednoducho:
- 1 liter vody
- 1 polievková lyžica tekutého mydla (alebo saponátu na riad)
- 1 polievková lyžica octu
Všetko dobre premiešajte a nalejte do ručného postrekovača. Zamerajte sa najmä na spodnú stranu listov, kde sa hmyz najčastejšie ukrýva. Postrek opakujte raz týždenne alebo po každom výdatnom daždi, ktorý môže zmyť účinnú vrstvu z povrchu rastlín.
Čo môže znížiť účinnosť postreku?
Hoci je táto metóda jednoduchá, jej účinok závisí od viacerých faktorov:
- Silný výskyt škodcu – ak sú rastliny masívne napadnuté, domáci postrek nestačí. V takom prípade je potrebné kombinovať ho s chemickou ochranou.
- Dážď a závlaha – voda roztok rýchlo zmyje, preto je potrebné aplikáciu opakovať a nevykonávať postrek pred dažďom.
- Použitie počas slnečného dňa – najmä ocot môže v kombinácii so slnkom spôsobiť fytotoxické poškodenie listov (spálenie). Postrek preto aplikujte výlučne podvečer alebo skoro ráno.
- Nevhodná koncentrácia – príliš veľa octu alebo agresívne mydlo môže poškodiť jemné pletivá rastlín. Odporúča sa najprv otestovať roztok na malej časti rastliny, aby ste sa vyhli prípadnému popáleniu alebo škvrnám.
Dôležité upozornenia
- Tento postrek nie je náhradou za schválené prípravky na ochranu rastlín, ale môže byť užitočnou súčasťou ekologickej prevencie alebo doplnkového zásahu.
- Vždy používajte len mierne koncentrácie a nekombinujte postrek s inými látkami bez overenia.
- Pri manipulácii s roztokom sa odporúča použiť rukavice, pretože ocot a mydlo môžu podráždiť pokožku.
Čo ešte pomáha?
V malých výsadbách sa osvedčuje aj ručné zberanie jedincov – ideálne ráno, keď sú málo pohyblivé. Pri dotyku vypúšťajú silný zápach. Po sezóne treba odstrániť všetky rastlinné zvyšky a priebežne sledovať výskyt škodcu.
Chemická ochrana? S rozumom
Na Slovensku nie sú registrované prípravky výhradne proti Nezare viridule, no pri výskyte na rajčinách možno použiť schválené prípravky proti cicavému a žravému hmyzu, dostupné pre záhradkárov. Podľa databázy ISPOR (ÚKSÚP) ide napríklad o NeemAzal T/S, Spintor, NovaFerm ORION alebo Natura Rock Effect. Vždy si prečítajte návod na použitie a dodržujte ochranné opatrenia.
Čítajte viac Máme pre vás istotu v boji s plesňou zemiakovou: výstrahy vám prezradia, kedy zasiahnuť. Naučíme vás, ako ich čítať
Prečo práve teraz?
Vzostup tohto škodcu v našich podmienkach súvisí s klimatickými zmenami – dlhšie teplé obdobia a suchšie počasie vytvárajú ideálne prostredie pre teplomilné druhy. Okrem toho sa Nezara viridula šíri aj vďaka medzinárodnému obchodu, najmä prostredníctvom importovaných rastlín, zeleniny alebo drevených obalov.
Legislatívne zaradenie
Hoci Nezara viridula spôsobuje v záhradách aj poľnohospodárstve vážne škody, podľa aktuálnej legislatívy EÚ nepatrí medzi karanténnych ani regulovaných škodcov Únie. Znamená to, že pri jej výskyte nie sú stanovené žiadne osobitné rastlinnolekárske opatrenia.
Foto: SHUTTERSTOCK
