Problémy s hnitím nezačínajú až v pivnici – škodlivé huby a baktérie napádajú cibuľu už na hriadke. Mnohé ochorenia sa prejavia až počas skladovania, no ich pôvod siaha k nesprávnym podmienkam počas pestovania či zberu.
Sivá krčková hniloba napáda cibuľu v čase zaťahovania listov
Jedným z častých pôvodcov je mikroskopická huba Botrytis allii, ktorá spôsobuje tzv. sivú krčkovú hnilobu. „Do cibule preniká už vo fáze zaťahovania listov, pričom počas skladovania sa pletivo pomaly rozpadáva. Typickým príznakom je sivasté mycélium a čierne skleróciá na povrchu cibule,“ uvádza sa v signalizačnej správe od ÚKSÚP.
Bielu hnilobu si cibuľa „odnesie“ z chladného a vlhkého počasia
Ďalším rizikom je biela skleróciová hniloba, ktorú spôsobuje huba Sclerotium cepivorum. Vyhovuje jej vlhké počasie a nižšie teploty (15 – 20 °C). Okrem cibule napáda aj cesnak, pažítku či pór. „Napadnuté rastliny vädnú a nikdy nevytvoria normálnu cibuľu. Spodok cibule býva pokrytý bielym mycéliom a čiernymi skleróciami,“ uvádza odborný text. Nebezpečenstvo je najvyššie pri hustých porastoch, najmä ak sa cibuľa pestuje bez dodržania osevného postupu. Pri jarnej cibuli sa infekcia môže objaviť dvakrát – na jar aj na jeseň.
{* sablona=„citajte_viac“ | clanok=„755445“ | popisok=„citajteViac“ *} .
Fuzáriová hniloba sa rozšíri cez pôdu aj poranené korienky
Ďalšou chorobou je fuzáriová hniloba, spôsobená hubami rodu Fusarium spp. Prvé príznaky sú viditeľné na koreňoch a báze cibule ako belavé alebo ružové miesta. „Infikované rastliny žltnú a vädnú, v skladovacích priestoroch sa zistia podľa vodnatého pletiva v priereze cibule,“ upozorňujú odborníci. Huba sa šíri najmä koreňovými vláskami alebo cez mechanické poškodenie.
Mokrá hniloba sa šíri cez poranenia
Erwinia carotovora a Erwinia aroideae sú baktérie, ktoré spôsobujú tzv. mokrú hnilobu cibule. Do rastliny prenikajú cez drobné poranenia a spôsobujú tmavé škvrny a následné rozpadanie pletiva. „Cibuľa sa mení na slizkú, vodnatú masu, často aj praská a zapácha,“ varujú odborníci.
Alternáriová škvrnitosť sa prejaví už na listoch
Huba Alternaria porri síce najčastejšie napáda pór, no nevyhýba sa ani cibuli, pažítke a šalotke. Začína sa drobnými bielymi léziami, ktoré sa rozšíria na eliptické fialové škvrny. Na ich povrchu sa tvoria viditeľné spóry. Pri krčku cibule môže spôsobiť aj žltú až červenkastú hnilobu. Ide o chorobu, ktorá sa viac šíri z infikovaného osiva alebo zvyškov rastlín v pôde. {* koniec-sablona *}
Šírenie a prevencia: rozhoduje zdravé osivo a redší porast
Spoločným znakom všetkých týchto chorôb je, že sa môžu šíriť prostredníctvom osiva, sadzačky, pôdy či rastlinných zvyškov. „Odporúčame pestovať cibuľu zo zdravého osiva alebo morenej sadzačky, ideálne dodržať minimálne štvorročný osevný postup a nepoužívať napadnuté rastliny ako zelené hnojenie či do kompostu,“ upozorňujú odborníci. Z praxe vyplýva aj ďalšia zaujímavosť: „Cibuľa zo sadzačky býva náchylnejšia na hniloby ako tá zo semena.“ Dôležitým faktorom je aj hustota porastu. Príliš nahusto vysadená cibuľa je oveľa náchylnejšia na choroby. Navyše, prehnojenie dusíkom riziko napadnutia ešte zvyšuje.
Foto: SHUTTERSTOCK
Správny zber a sušenie sú základom úspešného skladovania
Veľmi dôležité je cibuľu zberať vo fáze plnej zrelosti, keď už poľahnú aspoň dve tretiny vňate. Najvhodnejší je suchý deň. Po zbere by mali byť cibule sušené 5 – 10 dní v tieni alebo dosušované umelo (37 – 48 °C). Až potom sa odstráni vňať. „Aj po nákupe odporúčame cibuľu pár dní dosušiť a vykonať dôkladné triedenie,“ upozorňuje signalizačná správa.
V prípade, že počas skladovania dôjde k napadnutiu, je nevyhnutné cibuľu vytriediť. „Skladovanie prebieha optimálne pri teplote okolo 1 °C a vlhkosti 65 percent. Napadnuté cibule neskladujte – inak ohrozíte celú úrodu,“ uzatvárajú odborníci.
