Čerstvo pokosená tráva je síce bohatá na dusík a ľahko rozložiteľná, no práve preto si vyžaduje opatrný prístup.
Nie každá tráva je rovnaká
Záhradkári najčastejšie pracujú s takzvanou krátkou sečou – teda s jemne pokosenou trávou z udržiavaných trávnikov. Tá obsahuje veľa vody a má úzky pomer uhlíka k dusíku (C : N), čo znamená, že sa rozkladá veľmi rýchlo. Ak sa však nasype do kompostu vo veľkej vrstve, začne vo vnútri hniť, vytvárať výluhy a silno zapáchať. Naopak, tráva z extenzívnych plôch alebo staršia, už vysušená „starina“ má nižší obsah vlhkosti a vyšší pomer C : N. Rozkladá sa pomalšie, ale zároveň vytvára menej problémov so zápachom. V oboch prípadoch však platí jedno pravidlo: trávu nikdy nekompostujte samostatne.
Miešať a prevzdušňovať
Čerstvo pokosenú trávu je ideálne čo najskôr spracovať do kompostu – nie nechať na hromade. Pri zakladaní kompostu ju vždy kombinujte so suchým a štruktúrnym materiálom: s pilinami, so štiepkou, s drvenými vetvami, so slamou, alebo aj so zeminou. Tieto zložky znižujú vlhkosť, zlepšujú prevzdušnenie a bránia vzniku anaeróbnych podmienok. Pri väčšom objeme je vhodné pridávať trávu po vrstvách, nie viac ako 10 až 15 cm hrubých, a každú vrstvu zasypať „hnedým“ materiálom. Pomôže aj priebežné premiešavanie kompostu, ktoré zabráni zhutňovaniu a zabezpečí rovnomerný rozklad.
Pozor na chemicky ošetrené plochy
Ak bola tráva pokosená na miestach, kde sa používali herbicídy alebo iné chemické postreky, do kompostu by sa nemala dostať. Zvyšky pesticídov môžu spomaliť mikrobiálnu aktivitu alebo skončiť v pôde, kde budú negatívne ovplyvňovať rast rastlín.
Čo z toho vyplýva?
Tráva je cenný kompostovací materiál, ale len ak sa s ňou narába s rozumom. V správnom pomere s drevnou štiepkou, so slamou alebo s lístím poslúži ako výborný zdroj dusíka a vlhkosti. Ak však skončí v kompostéri ako jednoliaty, zle prevzdušnený blok, zmení sa na lepkavú, zapáchajúcu masu. Tajomstvom úspechu je preto miešanie, štruktúra a kontrola vlhkosti.