Tento scenár poznajú mnohí pestovatelia nielen pri rajčiakoch, ale aj pri paprikách. A zvyčajne prichádza práve v čase, keď sa plody konečne rozrastú do sľubnej veľkosti.
Keď chýba kľúčová živina
Vápnik je pre vývoj rastlín rovnako dôležitý ako dusík, draslík či fosfor. Pomáha pri stavbe bunkových stien, čím zabezpečuje pevnosť a zdravie pletív. Ak je ho v rastline málo, najskôr sa to prejaví na mladých tkanivách – napríklad práve na špičke dozrievajúcich plodov, kde buniek pribúda najrýchlejšie.
Príznaky suchej hniloby sa typicky objavujú ako kruhové, tmavohnedé, suché a mierne vtlačené škvrny na špičke plodu. Neskôr sa môžu rozširovať a zmeniť na tvrdé, čierne chrasty, ktoré sa síce nelámu ani nezapáchajú ako bežná hniloba, no úplne znehodnotia vzhľad aj chuť úrody.
Foto: dobrasemena.cz
Foto: Lucia Sedláček Harničárová
Nie vždy ide o skutočný nedostatok
Odborne sa porucha nazýva suchá hniloba špičiek plodov (angl. blossom-end rot). Nejde o infekčné ochorenie, ale o fyziologickú poruchu súvisiacu s príjmom vápnika. A hoci by sa zdalo, že za ňu môže nedostatok tejto živiny v pôde, realita je zložitejšia. Vápnika môže byť v pôde dostatok, no rastlina ho napriek tomu neprijíma. Príčinou býva:
- nerovnováha v pôdnych živinách – nadbytok draslíka, dusíka alebo horčíka blokuje príjem vápnika,
- nerovnomerný prísun vody – v suchu sa príjem živín koreňmi dramaticky znižuje,
- rýchly rast plodov – hlavne pri odrodách s veľkými alebo oválnymi plodmi, ktoré „vyťahujú“ živiny rýchlejšie, než ich rastlina stíha spracovať.
Prevencia je najlepší liek
Ak sa problém každoročne opakuje, je najvyšší čas pozrieť sa na pôdu. Jesenné vápnenie (napríklad mletým dolomitickým vápencom) raz za 3 až 4 roky upraví pH a doplní zásoby vápnika. Pomôcť môže aj jednoduchý pôdny test.
Ešte účinnejšia je však preventívna výživa počas vegetácie – teda v čase, keď plody rastú. Na trhu sú dostupné listové hnojivá s obsahom vápnika (napr. vo forme CaO), ktoré sa aplikujú priamo na listy. Práve touto cestou sa vápnik rýchlo dostane tam, kde ho rastlina potrebuje najviac. Použitie vápenatého postreku:
- prvýkrát, keď plody dosiahnu veľkosť približne 2 cm,
- potom minimálne 2– až 3-krát v 10– až 14-dňových intervaloch,
- vždy podľa odporúčania na etikete hnojiva.
Nezabudnite, že dôležitá je aj rovnomerná zálievka, najmä v horúcich dňoch. Suchá a potom náhle premokrená pôda zhoršuje transport živín a vytvára stresové podmienky.
Čítajte viac Čo sa deje s rajčinami po daždi? Hrozbu, ktorú mnohí záhradkári podceňujú, už možno máte aj vo svojej záhrade
Poškodené plody odstráňte
Keď sa suchá hniloba už objaví, bohužiaľ, zasiahnutý plod je nenávratne poškodený. Žiadne postreky ho nevyliečia. Takýto plod treba čo najskôr odstrániť, aby sa nestal vstupnou bránou pre iné patogény, ktoré môžu následne napadnúť aj zdravé rajčiny či papriky.
Zdravé plody treba preventívne ošetriť vápenatým postrekom a udržiavať rastliny v rovnovážnom stave – s dostatkom vlahy, vyváženou výživou a pravidelnou kontrolou vývoja plodov.
Čítajte viac Skutočne pomáha proti smradľavým bzdochám? Domáci postrek z troch surovín má u záhradkárov úspech
