Nový agresívny kmeň
Podľa The Conversation bol začiatkom tohto roka vo Walese a vo východnom Škótsku zistený nový agresívny kmeň plesne zemiakovej. Tento kmeň, označený ako EU 46, dokáže odolať určitým fungicídom, čo sťažuje jeho kontrolu. Je to výstražná pripomienka, že takmer 175 rokov po veľkom hladomore v Írsku sa tento deštruktívny patogén naďalej vyvíja a ohrozuje úrodu zemiakov na celom svete.
Straty v miliardách
Každoročne farmári prichádzajú o úrodu v odhadovanej hodnote 5,36 – 6,19 miliardy eur v dôsledku tejto choroby, uvádza The Conversation. Len v Európe priame straty a náklady na kontrolu predstavujú viac než 952 miliónov eur ročne. To zahŕňa náklady na drahé postreky fungicídmi, na ktoré sa farmári spoliehajú pri ochrane.
Dopad na rozvojové krajiny
V rozvojových krajinách sú riziká ešte vyššie. Mnohí drobní farmári nemajú zdroje na intenzívne riadenie chorôb. V Ugande môže pleseň zemiaková zničiť až 100 percent úrody farmára, čo ohrozuje živobytie a miestnu potravinovú bezpečnosť. Rovnako ako počas írskeho hladomoru, aj dnes je závislosť na jednej plodine riziková. Keď pleseň zasiahne tieto zraniteľné komunity, dôsledky môžu byť zničujúce, píše The Conversation.
Pleseň sa prispôsobuje
Po desaťročiach výskumu je pleseň zemiakovú stále ťažké poraziť, čiastočne kvôli výnimočnej prispôsobivosti patogénu. Počas rokov Phytophthora infestans opakovane vyvinula nové genetické kmene, ktoré prekonali chemické fungicídy aj odolné odrody zemiakov vyšľachtené na jej potlačenie. Novo identifikovaný kmeň EU 46 je len jedným príkladom toho, ako rýchlo si môže pleseň vytvoriť odolnosť – v tomto prípade ide o toleranciu ku kľúčovému fungicídu a zníženú citlivosť proti iným.
Foto: SHUTTERSTOCK
Riziká globálneho šírenia
Zároveň environmentálne zmeny a globálny obchod vytvárajú príležitosti pre vetrom prenášané spóry, aby sa dostali do nových oblastí. To všetko znamená, že farmári musia zostať ostražití – čo fungovalo proti plesni vlani, dnes už nemusí, píše The Conversation.
Veda v boji s plesňou
Po írskom hladomore v 40. rokoch 19. storočia veda nakoniec identifikovala jeho mikroskopického pôvodcu a spôsoby, ako proti nemu bojovať, ale inovácia sa tým neskončila. Dnes vedci a farmári využívajú špičkové technológie, aby mali pred plesňou náskok, uvádza The Conversation. Jedným z nádejných nástrojov je detekcia spór v reálnom čase. Podľa The Conversation zariadenia ako SwisensPoleno, monitor vyvinutý vo Švajčiarsku, môžu nepretržite sledovať vzduch na farmách a zaznamenať výskyt spór P. infestans hneď, ako sa objavia.
Čítajte viac 3 chyby pri zbere zemiakov, ktoré vás môžu pripraviť o úrodu – takto im ľahko predídete
Testovanie priamo na poli
V Írsku sa testuje táto technológia priamo na farmách. Senzory sa spoliehajú na pokročilé zobrazovanie a umelú inteligenciu, aby rozlíšili spóry plesne od iných častíc, čím farmárom poskytujú včasné varovanie, aby mohli konať skôr, než sa choroba rozšíri, vysvetľuje The Conversation. Projekt vedie autor pôvodného článku, David O'Connor, docent na Fakulte chemických vied, Dublin City University.
Foto: SHUTTERSTOCK
Rýchla DNA diagnostika
Rovnako tak nové rýchle DNA diagnostické metódy dokážu detegovať pleseň rýchlejšie ako tradičné laboratórne testy, ktoré trvajú dni. Prenosné testovacie súpravy prinášajú diagnostiku priamo do terénu. Podľa The Conversation bol vyvinutý jednoduchý terénny test (podobný antigénovým testom na COVID-19), ktorý deteguje konkrétne kmene plesne zo zlisovaného listu alebo vzorky vzduchu do 30 minút. Takéto testy nielenže potvrdia prítomnosť plesne, ale dokážu tiež určiť, či ide o kmeň známy svojou odolnosťou voči určitým fungicídom. Táto informácia umožňuje farmárom okamžite zvoliť správnu liečbu, zamerať sa na slabiny patogénu a vyhnúť sa zbytočnej námahe, píše The Conversation.
Predpoveď výskytu plesne
Farmári tiež podľa The Conversation používajú dáta a počítačové modely na predpovedanie výskytu choroby, čo im umožňuje konať skôr, než sa choroba uchytí. Sofistikované predpovedné systémy spracúvajú údaje o počasí (teplota, vlhkosť, zrážky) a počty spór, aby predpovedali, kedy a kde je pravdepodobný ďalší výskyt plesne. Vďaka určeniu obdobia s vysokým rizikom tieto modely pomáhajú strategickejšie naplánovať aplikáciu fungicídov – len keď je to potrebné, nie podľa pevného kalendára. To nielen znižuje náklady a environmentálnu záťaž obmedzením zbytočných postrekov, ale aj spomaľuje vývoj rezistencie patogénu.
Čítajte viac Máme pre vás istotu v boji s plesňou zemiakovou: výstrahy vám prezradia, kedy zasiahnuť. Naučíme vás, ako ich čítať
Riešenie musí byť globálne
Poraziť pleseň zemiakov si podľa The Conversation vyžaduje medzinárodné úsilie. Neexistuje žiadny zázračný liek ani magický gén, ktorý by tento neustále sa meniaci patogén eliminoval. Odborníci preto podporujú prístup integrovanej ochrany proti škodcom. Ten kombinuje agrotechnické opatrenia (ako je striedanie plodín a ničenie infikovaných zvyškov rastlín) s biologickou kontrolou (prirodzene sa vyskytujúce mikroorganizmy, ako sú prospešné baktérie, ktoré pomáhajú potlačiť chorobu a obmedziť jej dopad na úrodu). Rozumné používanie fungicídov na zníženie pravdepodobnosti rozvoja plesne je tiež účinné.
Údaje ako nástroj ochrany
Využívanie technológie na prácu s údajmi v reálnom čase umožňuje farmárom konať na základe včasných varovaní a cielene aplikovať ošetrenie, čím sa zachová úroda a zároveň minimalizuje environmentálne poškodenie. Investovanie do výskumu a vzdelávania farmárov je nevyhnutné – od vývoja odolných odrôd zemiakov až po školenie farmárov v odľahlých oblastiach, ako používať nové diagnostické súpravy.
Foto: SHUTTERSTOCK
Jedna spóra, celý svet
Boj proti plesni zemiakov je podľa odborníkov nevyhnutne globálny. Spóra prenášaná vzduchom, ktorá vznikla v jednej krajine, sa môže vetrom dostať do inej. Rovnako tak by mali byť objavy v jednom laboratóriu či na jednej farme – či už ide o nový senzor, odolnú odrodu zemiakov alebo účinný organický postrek – zdieľané a podporované naprieč hranicami. Ak prijmeme integrovanú stratégiu založenú na technológiách a zabezpečíme, že sa dostane ku všetkým farmárom, môžeme tento cyklus plesne prerušiť. Neustály výskyt kmeňov ako EU 46 je varovaním, ale aj výzvou k činu. Výzvou, na ktorú sme dnes lepšie pripravení než kedykoľvek predtým, uzatvára docent David O'Connor.
Čítajte viac Jedli ich králi aj astronauti, zachránili milióny životov. Zemiaky sú viac než len obyčajná príloha - fakty, ktoré prekvapia
