Naznačuje to nový výskum japonských vedcov, o ktorom informoval portál The Conversation, sprístupnený prostredníctvom Reuters Connect.
Tím vedcov v Japonsku objavil, že fermentovaná stévia – rastlina bežne používaná ako nekalorické prírodné sladidlo – môže mať zaujímavé protirakovinové účinky. Hoci ide o prvotné zistenia a výskum si vyžaduje ďalšie overovanie, výsledky naznačujú potenciálne využitie stévie v boji proti rakovine pankreasu.
Náročný protivník
Rakovina pankreasu patrí k najťažšie liečiteľným onkologickým ochoreniam. Príznaky sa často objavia až v pokročilom štádiu a bežná liečba, ako je chemoterapia, len zriedkavo vedie k vyliečeniu. Prognózy sú pesimistické – päťročného prežitia sa dožije menej než 10 percent pacientov.
Aj preto vedci hľadajú účinnejšie a zároveň menej toxické alternatívy. Mnohé dnešné lieky na rakovinu majú pôvod v rastlinách – napríklad taxol z tisu krátkolistého (Taxus brevifolia) alebo vinkristín z katarantu ružového (Cataranthus roseus) – čo potvrdzuje, že príroda môže byť cenným zdrojom účinných látok.
Stévia ako liečivá rastlina?
Stévia pochádza z Južnej Ameriky a jej listy sú známe vysokou sladivosťou bez kalórií. V obchodoch ju nájdete ako bežné sladidlo, no jej liečivý potenciál ostával zatiaľ v úzadí. Listy stévie obsahujú množstvo bioaktívnych látok s náznakmi antioxidačných a protirakovinových účinkov. Problémom však bolo, že surové extrakty pôsobia na rakovinové bunky len veľmi mierne – navyše len pri vysokých dávkach.
Fermentácia ako zmena hry
Vedci z Hirošimskej univerzity preto skúsili novú cestu – fermentáciu. Tento proces, známy z výroby jogurtu či kimchi, dokáže pomocou mikroorganizmov premeniť rastlinné látky na biologicky aktívnejšie formy. Skúmali účinky fermentácie stévie pomocou baktérie Lactobacillus plantarum SN13T, príbuznej tým, ktoré sa bežne vyskytujú vo fermentovaných potravinách. Výsledkom bol vznik zlúčeniny nazvanej metylester kyseliny chlorogenovej (CAME), ktorá preukázala výrazne silnejšie protirakovinové účinky než surový extrakt.
Cielený útok na rakovinové bunky
V laboratórnych podmienkach fermentovaný extrakt zo stévie spôsobil hromadný zánik buniek rakoviny pankreasu, no zdravé obličkové bunky zostali prakticky nepoškodené. Základom tohto účinku bola práve zlúčenina CAME. Pôsobí tak, že zablokuje rakovinové bunky v konkrétnej fáze bunkového cyklu a zároveň aktivuje apoptózu – prirodzený mechanizmus, ktorým sa poškodené alebo nepotrebné bunky likvidujú.
CAME tiež ovplyvňuje expresiu génov: aktivuje tie, ktoré podporujú smrť rakovinových buniek, a zároveň potláča gény podporujúce ich rast a prežitie. Výsledkom je spomalenie postupu ochorenia a stimulácia samodeštrukcie nádorových buniek.
Silnejšie antioxidanty, šetrnejšie riešenie
Fermentovaný extrakt zo stévie má zároveň silnejšie antioxidačné účinky ako nefermentovaný. A práve oxidačný stres, teda nerovnováha voľných radikálov v tele, sa spája s mnohými chorobami vrátane rakoviny. Neutralizáciou voľných radikálov môže extrakt chrániť zdravé bunky.
Podobné pozitívne efekty už boli pozorované aj pri fermentovanej sóji či ženšene. No v prípade stévie je výnimočná selektivita – schopnosť ničiť nádorové bunky bez poškodenia tých zdravých.
Z laboratória k možnej terapii
Je však dôležité zdôrazniť, že ide zatiaľ len o výsledky laboratórnych testov na bunkových kultúrach. Mnohé sľubné látky v tejto fáze napokon v klinických štúdiách zlyhajú, pretože ľudský organizmus je omnoho zložitejší než laboratórna miska.
Napriek tomu sú tieto zistenia mimoriadne zaujímavé a zaslúžia si ďalší výskum. Naznačujú, že aj bežné potraviny a prirodzené mikróby môžu byť zdrojom nových liečiv. Stúpajúci záujem o tzv. mikrobiálnu biotransformáciu – využívanie prospešných baktérií na tvorbu účinných látok z rastlín – môže priniesť nové terapeutické možnosti.
V prípade stévie sa tak cesta, začínajúca ako hľadanie prírodného sladidla, môže premeniť na nádej v boji proti jednej z najzávažnejších chorôb dneška – sľubnú, cielenú a dostupnú terapiu rakoviny.