Naznačuje to výskum o jedinečnom spojení medzi psom a človekom, o ktorom informoval portál The Conversation, sprístupnený prostredníctvom Reuters Connect.
Tisíce rokov spoločnej evolúcie dali psom špeciálne schopnosti naladiť sa na náš hlas, tvár a dokonca aj mozgovú chémiu. Od oblastí mozgu zameraných na spracovanie reči až po „hormón lásky“ – oxytocín –, ktorý sa uvoľňuje, keď si pozeráme do očí, je psia myseľ nastavená tak, aby vnímala naše pocity.
Dôkazy o tejto mimoriadnej emocionálnej inteligencii začínajú už v samotnom mozgu. Psí mozog má špecializované oblasti citlivé na hlas, podobné tým ľudským. V jednom zobrazovacom výskume vedci zistili, že psy majú v temporálnom laloku oblasti, ktoré reagujú na zvuk hlasu.
Psy nereagujú len na akýkoľvek zvuk, ale konkrétne na jeho emocionálne zafarbenie. Skeny mozgu ukázali, že emocionálne nabité zvuky – smiech, plač, hnev – aktivujú u psov sluchovú kôru a amygdalu, oblasť spojenú so spracovaním emócií.
Sú tiež výborní čitatelia ľudskej tváre
Pri pohľade na obrázky ľudských tvárí vykazujú zvýšenú mozgovú aktivitu. Jedna štúdia ukázala, že známa ľudská tvár aktivuje u psov centrá odmeňovania a emócií – čo naznačuje, že pes vaše výrazy „číta“ – možno nie slovami, ale citmi.
A nejde len o pozorovanie – psy vaše emócie môžu aj „chytiť“. Vedci to nazývajú emocionálna nákaza – základná forma empatie, keď jeden jedinec preberá emočný stav druhého. V roku 2019 sa zistilo, že niektoré dvojice pes – človek mali pri strese zosynchronizovaný srdcový tep.
Táto citová nákaza si nevyžaduje zložité myslenie – ide skôr o automatickú empatiu vyplývajúcu z blízkeho puta. Keď váš pes zívne alebo kňučí, pravdepodobne ide o naučenú reakciu a citlivé vnímanie vášho stavu, nie o čítanie myšlienok.
Oxytocínový efekt
Najpozoruhodnejším objavom v prepojení psa a človeka môže byť chemické puto. Keď si pes a človek navzájom pozerajú do očí, obom stúpne hladina oxytocínu – hormónu lásky. V jednej štúdii mali majitelia, ktorí udržiavali dlhší očný kontakt so psom, po čase výrazne vyššiu hladinu oxytocínu – a rovnako aj ich psy.
Tento spätnoväzbový oxytocínový cyklus posilňuje väzbu podobne ako medzi rodičom a dieťaťom. Prekvapivo sa tento efekt vyskytuje len u domestikovaných psov – v zajatí odchovaní vlci na očný kontakt takto nereagujú. Počas domestikácie si psy vyvinuli túto chemickú „lepiacu pásku“, aby sa mohli emocionálne spojiť so svojimi ľuďmi. Tie hlboké pohľady vášho psa vás doslova chemicky spájajú.
Psy sa pri rozpoznávaní emócií nespoliehajú na jeden zmysel. Veselé „Šikovný chlapec!“ s uvoľneným postojom znamená niečo úplne iné ako prísny hlas a napäté telo. Dokonca dokážu vycítiť emócie aj čuchom. V štúdii z roku 2018 sa psy, ktoré boli vystavené potu vystrašených ľudí, správali nervóznejšie ako tie, ktoré cítili „šťastný“ pot. Inými slovami – váš strach pre psa zapácha, zatiaľ čo vaša pohoda ho upokojuje.
Priateľstvo ako výberové kritérium
Ako sa psy stali takí naladení na ľudské emócie? Odpoveď leží v ich vývoji po boku človeka. Hoci majú psy menší mozog ako ich diví predkovia – vlci – v procese domestikácie sa ich mozog pravdepodobne preprogramoval na zlepšenie sociálnej a emocionálnej inteligencie.
Dôkazy prináša známy ruský experiment s líškami. Tie, ktoré boli vyšľachtené na krotkosť, mali viac sivej hmoty v oblastiach mozgu súvisiacich s emóciami a odmeňovaním. Tieto výsledky spochybňujú predstavu, že domestikáciou zvieratá „hlúpnu“. Naopak, šľachtenie na spoločenskosť môže posilniť mozgové dráhy, ktoré umožňujú vytvárať väzby.
U psov tisícročia života s človekom vycibrili nervové dráhy určené na čítanie ľudských signálov. Hoci je ich mozog menší než vlčí, môže byť unikátne prispôsobený na porozumenie a lásku k ľuďom. Psy pravdepodobne nerozmýšľajú nad tým, prečo ste smutní, ani si neuvedomujú, že máte vlastné myšlienky a úmysly. Sú však výnimoční v tom, že dokážu zachytiť, čo prejavujete navonok – a primerane na to reagujú.
Možno teda nečítajú naše myšlienky, ale tým, že vnímajú naše správanie a pocity, sa k nám emocionálne približujú spôsobom, aký je u zvierat výnimočný. V dnešnom uponáhľanom svete je táto medzidruhová empatia nielen roztomilá, ale aj evolučne a spoločensky významná – pripomína nám, že jazyk priateľstva často nepotrebuje slová.