Kedy poslednýkrát prihnojiť zeleninu? Nie je to len o dátume, ale aj o tom, čo pestujete.
Druhá polovica leta je v záhrade obdobím, keď sa rozhoduje o kvalite a trvácnosti úrody. Rastliny sa menia – niektoré už dozrievajú, iné ešte len dorastajú a pár druhov práve v tomto období štartuje svoje vegetačné maximum. Práve preto neexistuje univerzálne pravidlo, kedy s prihnojovaním skončiť. Rozhoduje najmä druh zeleniny, očakávaný termín zberu a tiež to, na čo úrodu použijete – či ide o čerstvú konzumáciu, uskladnenie alebo napríklad do detskej výživy.
Čítajte viac Nie sú to zálistky, ale aj tieto výhonky musia ísť z rajčín preč, inak úroda prestane dozrievať
Draslík áno, dusík s mierou
V druhej polovici vegetácie už rastliny nepotrebujú toľko dusíka ako na jar. Práve naopak – nadbytok dusíka môže byť na škodu. Pri zelenine na skladovanie spôsobuje redšie pletivá, horšiu trvácnosť a náchylnosť na choroby. Dôležitejšie sú teraz prvky ako draslík a fosfor, ktoré podporujú dozrievanie, pevnosť pletív a zlepšujú skladovateľnosť úrody.
Ako sa rozhodnúť pri rôznych druhoch zeleniny?
Rajčiny a papriky
Ak ešte kvitnú a nasadzujú plody, posledné prihnojenie ich podporí. Urobte ho najneskôr v prvej polovici augusta, ideálne výživou s nízkym obsahom dusíka. Neskôr už nemá význam – rastlina by síce vytvorila nové výhonky, ale tie by už nestihli priniesť úrodu. Pri plodovej zelenine určenej na skladovanie alebo spracovanie by malo prihnojenie dusíkom prebehnúť najmenej 4 až 6 týždňov pred zberom.
Uhorky a cukety
Tieto rýchlorastúce druhy možno prihnojiť ešte v čase, keď aktívne tvoria nové plody. Rovnako ako pri rajčinách, ideálne je to do polovice augusta. Neskôr sa už výživa nevyužije a len podporí nežiaduci rast listov.
Zeler a pór
Výnimky, ktoré aj koncom augusta potrebujú výživu – najmä zeler, ktorého buľva ešte rastie. Prihnojte však hnojivom s dôrazom na draslík, nie dusík, aby sa zabezpečila pevnosť a odolnosť pletív.
Foto: SHUTTERSTOCK
Kel, brokolica, karfiol a kapusta
Pri brokolici a karfiole platí, že ak boli vysadené v lete, môžu ešte prijať jednu dávku výživy. Hlúboviny určené na uskladnenie (napr. neskorá kapusta) však neprihnojujte dusíkom neskôr než 4 až 6 týždňov pred zberom – inak bude hlávka vodnatá a rýchlo podľahne hnilobe. Draslík však v tomto období podporí dozrievanie.
Cibuľa a cesnak
V tomto štádiu už nehnojte dusíkom vôbec. Na dozrievanie cibúľ má pozitívny vplyv fosfor a draslík, ktoré zlepšujú pevnosť a predlžujú skladovateľnosť.
Foto: Lucia Sedláček Harničárová
Mrkva, petržlen, cvikla
Ak ste ich vysiali skoro, už ich nehnojte vôbec. Neskoré výsevy môžete začiatkom augusta ešte raz jemne prihnojiť, ale bez dusíka. Najmä pri mrkve na skladovanie alebo do detskej výživy je dôležité, aby medzi posledným hnojením dusíkom a zberom ubehlo 6 až 8 týždňov.
Jesenné šaláty, reďkovky, kvaka
Jesenné rýchlorastúce výsevy (napr. šalát, reďkovka) potrebujú výživu na začiatku rastu, pokojne aj s dusíkom. Ideálne je ich pestovať po hrachu – ten zanecháva v pôde prirodzený dusík. Pri šaláte sa posledné prihnojenie robí v čase tvorby hlávky, nie neskôr.
Praktické zásady
- Dusíkaté hnojivo aplikujte najneskôr 4 až 6 týždňov pred zberom, pri zelenine na detskú výživu ešte skôr.
- Draslík a fosfor môžete použiť aj neskôr – pomáhajú dozrievaniu a zvyšujú kvalitu úrody.
- Sledujte rastliny – ak už spomaľujú, neživia nové plody a listy žltnú, s hnojením skončite.
- Na ťažkých pôdach použite dolnú hranicu odporúčaných dávok, na ľahkých o niečo vyššiu.
Ak si nie ste istí, radšej nehnojte vôbec, než by ste výživu aplikovali neskoro a nevhodne – následky by mohli byť horšie než prípadný mierny nedostatok živín.
Čítajte viac Zabudnite na slabé papriky: objavte jednoduché tipy na správne hnojenie, ktoré zmenia vašu úrodu na nepoznanie
