Tá je súčasťou parku Botanickej záhrady SPU a tvorí ju viacero tematických častí – od jedlého lesa a lúčnej zóny cez vyvýšené záhony a záhon v tvare „kľúčovej dierky“ až po bylinkový labyrint a oddychovú zónu.
Ako uviedla hovorkyňa univerzity Renáta Chosraviová pre TASR, záhrada je navrhnutá tak, aby bola po celý rok zaujímavá na pozorovanie aj konzumáciu. „Ukážkovú záhradu sme vytvorili najmä ako inšpiráciu pre ľudí. Chceli sme ukázať, že aj na malom pozemku možno vytvoriť udržateľný a bohatý ekosystém. Stále je v nej niečo zaujímavé – bobule, listy, stonky, korene či huby,“ dopĺňa odborná zamestnankyňa Botanickej záhrady SPU inžinierka Jana Šlosárová, ktorú citoval aj online spravodajca univerzity.
Jedlý les a netradičné druhy
Jedlý les kombinuje drobné ovocie, ovocné stromy a jedlé kvety. Návštevníci tu nájdu jahody, ríbezle, egreše, rakytníky, černice, muchovníky, aróniu, zemolezy – kamčatské čučoriedky, ale aj hrozno, jablone, hrušky, slivky, čerešne, dule či mišpule. Zaujmú aj menej známe druhy ako kudránia trojlaločná, dužistopka sladká, hlošina mnohokvetá a exotická drevina s tmavomodrými dlhými plodmi, známa pod názvom „prsty mŕtveho muža“. „Priestor vypĺňajú koreniny – pažítka, bylinky – oregano a jedlé kvety ľaliovky, ktoré majú príjemnú sviežu chuť a používajú sa do šalátov aj ako dekorácia v gastronómii,“ spresnila Šlosárová.
Vyvýšené záhony a sezónna pestrosť
Vo vyvýšených záhonoch sa počas roka vystrieda množstvo rastlín. Na jar tu rástol hrach siaty a dreňový, ázijské listové druhy mizuna a horčica čínska, guľatá a fialová mrkva, rukola či farebná reďkovka. Letné mesiace patria rôznym odrodám rajčiaka a papriky, farebnému mangoldu, popínavej fazuli, póru, machovkám a ďalším druhom, často v kombinácii s kvitnúcimi krasuľkami a aksamietnicami, ktoré lákajú opeľovače.
Priestor obohacujú aj aromatické a liečivé bylinky – nechtík lekársky s jedlými kvetmi či menej známa perila krovitá, prezývaná čierna žihľava, ktorej listy sú vhodné aj do šalátov. „Bylinkový labyrint bude mať v budúcnosti nový koncept liečivých rastlín, ktorý obohatí jeho súčasnú podobu a ponúkne návštevníkom ešte viac možností na objavovanie,“ uviedla odborníčka pre univerzitný spravodaj.
Čítajte viac Mravce vám potichu ničia úrodu priamo pod nosom: overené triky, ako ich okamžite vypudiť – úplne bez chémie!
Záhon „kľúčové dierky“ a popínavé rastliny
Špeciálny kruhový záhon „kľúčové dierky“ je navrhnutý tak, aby bol každý kút ľahko dostupný bez vstupovania na pestovanú pôdu. Rastú tu rajčiaky, čili papriky, pichľavá rajčina, okra (ibištek jedlý), machovka peruánska so sladkými červenými plodmi v oranžových lampiónikoch či machovka fialová, ktorej plody sú jedlé až po spracovaní. Okolie skleníka oživuje malabarský špenát, okrasné tekvice, špagetová fazuľa a ačokča. Farebné bazalky lemujú celý priestor.
Záhrada bez chémie a útočisko pre živočíchy
Podľa Šlosárovej je permakultúra neodmysliteľná od pestovania bez chémie. V záhrade sa používajú výlučne hnojivá na prírodnej báze a pôda sa pravidelne nastieľa slamou, lístím, štiepkou či štrkom. Tento prístup pomáha udržať vlhkosť, chráni pred mrazom, znižuje rast burín a zlepšuje kvalitu pôdy. Organický odpad končí v kompostéri, čím sa uzatvára kolobeh živín.
Záhrada zároveň poskytuje útočisko užitočným živočíchom – od jašteríc a ježkov po vtáky, hmyz a dážďovky. Slúžia im na to kopy kameňov, konárov a lístia, ako aj hmyzí hotel. „Vytvorenie prosperujúcej permakultúrnej záhrady je dlhodobý viacročný proces. Neexistujú univerzálne šablóny, každá ukážková záhrada sa neustále vyvíja a tým sa stáva originálnym dielom,“ uzatvára Šlosárová.
Priestor dopĺňajú aj hracie a edukačné prvky – dendrofón, senzorický chodník, skleník s knižnicou a oddychová hojdačka, ktoré podľa spravodajcu SPU zvyšujú atraktivitu záhrady aj pre rodiny s deťmi.
