Najnovší výskum vedcov z Prírodovedného múzea Dánska pri Kodanskej univerzite a Národnej botanickej záhrady vo Walese však priniesol prelomové zistenie: ak chceme, aby tieto výsadby naozaj fungovali, rozhodujúce je správne zloženie kvetov. A to nielen z pohľadu prírody, ale aj estetiky.
„Často sa spoliehame na odporúčania založené len na skúsenostiach, no chýba im vedecké overenie. My sme chceli vytvoriť zmesi, ktoré budú pre opeľovače skutočne najvhodnejšie,“ hovorí profesorka a botanička Natasha de Vere z Prírodovedného múzea Dánska.
Čítajte viac Založte si kvitnúcu lúku letničiek bez zbytočných chýb: praktický návod, top druhy aj odpovede na otázky začiatočníkov
Krása aj úžitok v jednom
Vedci vyhodnotili stovky štúdií o vzťahoch medzi rastlinami a hmyzom a následne testovali rôzne kvetinové zmesi v praxi. Zistili, že najlepšie výsledky priniesli tie, ktoré obsahovali kombináciu domácich druhov, archeofytov (rastlín zavlečených ešte v dávnej minulosti) a nepôvodných, no pre hmyz lákavých druhov. Takéto zmesi sa lepšie ujímali, kvitli dlhšie a navštevovalo ich viac druhov opeľovačov. Bonusom bola aj ich vysoká atraktivita pre ľudí. Podľa Natashy de Vere je estetický rozmer veľmi dôležitý: „Ľudia sa častejšie rozhodnú vysádzať kvety, keď sa im páčia. Ak sa podarí spojiť krásu s úžitkom, prospeje to aj hmyzu, aj nám.“
Výhoda pre rôzne druhy hmyzu
Zaujímavým zistením bolo, že jednotlivé skupiny opeľovačov majú svoje preferencie. Čmeliaky si najviac obľúbili nevädzu poľnú, krasulku perovitú, hadinec či mak vlčí. Pestrice naopak najviac prilákali nechtík poľný, ruman roľný, parumanček nevoňavý a rebríček obyčajný. Včely medonosné využívali viacero druhov, vrátane facélie či horčice roľnej. Práve preto vedci odporúčajú voliť zmesi, ktoré ponúknu bohatú „tabuľu“ pre rôzne skupiny opeľovačov počas celej sezóny – ideálne od júla až do októbra.
Foto: ChatGPT / DALL·E
Odporúčané druhy kvetov pre včely, čmeliaky a pestrice
(podľa výskumu Prírodovedného múzea Dánska a Národnej botanickej záhrady vo Walese, publikovaného v časopise Plants, People, Planet)
- Rebríček obyčajný (Achillea millefolium)
- Ruman roľný (Anthemis arvensis)
- Nevädza poľná (Centaurea cyanus)
- Hadinec skoroceľový (Echium plantagineum)
- Chryzantémovka siatinová (Glebionis segetum)
- Mak vlčí (Papaver rhoeas)
- Horčica roľná (Sinapis arvensis)
- Parumanček nevoňavý (Tripleurospermum inodorum)
- Krasulka perovitá (Cosmos bipinnatus)
- Pyštek marocký (Linaria maroccana)
- Facélia vratičolistá (Phacelia tanacetifolia)
Foto: ChatGPT / DALL·E
Malá plocha s veľkým efektom
Podľa výskumu má aj malá výsadba v mestskom prostredí či súkromnej záhrade významný prínos. Profesorka de Vere hovorí z vlastnej skúsenosti: „Mám len malý zadný dvor, ale odkedy som ho osadila vhodnými druhmi, je plný čmeliakov a pestríc.“
Tieto výsledky, publikované v odbornom časopise Plants, People, Planet, ponúkajú jasný návod pre záhradkárov, mestských záhradníkov aj tvorcov komerčných semenných zmesí. Ak sa spojí vedecké poznanie s estetickým citom, môžeme vytvárať priestory, ktoré nielen krásne vyzerajú, ale predovšetkým vracajú život tam, kde začal miznúť.
Čítajte viac Hmyz mizne a rastliny okamžite reagujú: Klimatická kríza mení milióny rokov fungujúce vzťahy v prírode
