Rastliny určené na zelené hnojenie fungujú ako prirodzený ozdravný kúpeľ. Ich bujná nadzemná časť sa mení na organickú hmotu bohatú na humus a živiny, korene uvoľňujú do pôdy látky ťažko prístupné pre iné rastliny a zároveň ju prevzdušňujú. Porasty bránia rastu burín, chránia povrch pred vysušením a vyplavovaním živín a slúžia ako potrava pre pôdne mikroorganizmy, ktoré zvyšujú úrodnosť.
Ako si správne vybrať rastliny
Najcennejšie sú druhy z čeľade bôbovitých – hrach, vika, bôb či lupína. Vďaka baktériám na koreňoch viažu vzdušný dusík a menia ho na formu využiteľnú pre ďalšie plodiny. Skvelým doplnkom sú aj facélia, horčica biela alebo pohánka, ktoré rýchlo rastú, zlepšujú štruktúru pôdy a lákajú včely. Pri výbere však myslite na striedanie plodín. Bôbovité rastliny nepatria pred strukoviny ani po nich, horčicu a repku zas nevoľte pred kapustovou zeleninou. Platí jednoduché pravidlo – nikdy nesiať rastliny na zelené hnojenie z tej istej čeľade, ako plánujete pestovať po nich.
Čítajte viac Prvá polovica septembra v záhrade – viete, čo všetko treba zberať, sadiť a vysievať s príchodom jesene?
Kedy siať a čo od septembra
Zelené hnojenie možno vysievať od jari až do jesene, no práve koniec sezóny je ideálnym obdobím. Po zbere cibule, cesnaku, zemiakov či hrachu zostávajú voľné hriadky, ktoré by inak ostali prázdne.
- Do polovice septembra stihnete vysiať rýchlo rastúcu facéliu, horčicu alebo pohánku. Tie dokážu vytvoriť hustý porast ešte pred príchodom chladu a pôdu pripravia na jarné pestovanie.
- Od polovice septembra do októbra siahnite po ozimných druhoch – napríklad po vike huňatej, raži alebo repke. Zimu prečkajú, pôdu zakryjú a na jar dodajú hodnotnú zelenú hmotu.
Ak zvolíte zmesi, získate výhody viacerých rastlín – rýchly rast aj odolnosť voči chladu.
Foto: SHUTTERSTOCK
Príprava pôdy a zapracovanie
Pred siatím pôdu zbavte zvyškov úrody a burín, prekyprite ju a osivo vysejte nahusto. Po vzídení udržiavajte vlhkosť, aby rastliny rýchlo pokryli povrch. Zapracovanie do pôdy je kľúčový krok. Porast pokoste ešte pred tvorbou semien, nechajte ho 1–2 dni zavädnúť a potom ho zapracujte do hĺbky 10 až 25 cm – podľa typu pôdy. Do ťažšej pôdy plytšie, aby zvyšky nezačali kvasiť. Ak nechcete celú biomasu zakopať, môžete ju skompostovať a do pôdy zapracovať len korene.
Foto: SHUTTERSTOCK
Prečo sa to oplatí?
Zelené hnojenie nestojí takmer nič, no účinok na pôdu je neoceniteľný. Zlepší sa jej štruktúra aj schopnosť zadržiavať vodu, obohatí sa o dusík, draslík či fosfor, povrch zostane chránený pred eróziou a vysychaním. Zároveň prilákate včely a ďalší užitočný hmyz, ktorý podporí aj budúcoročnú úrodu.
Čítajte viac Tieto kvety sú magnetom pre opeľovače a splneným snom záhradkárov: zmes spája krásu, úžitok aj dlhé kvitnutie
