Objavovanie nových druhov rastlín a živočíchov je proces, ktorý nikdy nekončí. Platí to aj vo svete húb, hoci by sa mohlo zdať, že v Európe už vedci poznajú všetko. Medzinárodný tím odborníkov, vedený Slavomírom Adamčíkom z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i., potvrdil, že aj v našich lesoch a na lúkach sa skrývajú doposiaľ neznáme druhy. Výsledky dlhoročného výskumu boli publikované v prestížnom vedeckom časopise IMA Fungus.
Nenápadné huby? Ani náhodou
Predmetom výskumu bol rod Dermoloma, známy najmä svojimi nenápadnými sivohnedými plodnicami. „Ukazuje sa, že rod Dermoloma, je omnoho rozmanitejší, než sme predpokladali. Analyzovali sme viac ako 350 vzoriek z Európy a Severnej Ameriky a potvrdili existenciu 36 druhov, z ktorých viaceré rastú aj na Slovensku. Devätnásť z nich je pre vedu úplne nových a boli opísané ako samostatné druhy spolu s novým rodom Neodermoloma,“ uvádza Slavomír Adamčík z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i.
Foto: SAV/Miroslav Caboň
Biodiverzita stále prekvapuje
Výskum priniesol aj dôkaz, že nové druhy húb sa nenachádzajú iba v exotických oblastiach. „Nové druhy sa neskrývajú len v trópoch, ale aj v dobre preskúmaných regiónoch Európy. Podstatné je mať trpezlivosť a dostatočný počet zberov z čo najširšieho geografického územia, lebo mnohé z druhov sa počas posledných pätnástich rokov našli počas jednej alebo dvoch sezón. Toto by nebolo možné bez našich zahraničných spolupracovníkov, ktorí sú aj spoluautormi štúdie,“ zdôrazňuje Dr. Adamčík.
Vedci upozorňujú, že stále existujú oblasti našej prírody, ktoré nepoznáme dostatočne a ktoré môžu ukrývať ďalšie neobjavené druhy.
Čítajte viac Na Slovensku sa podľa vedcov zabývali až 3 druhy nepôvodných pavúkov: Najväčší bol doteraz známy len v talianskych Alpách
Nové poznatky o ekológii húb
Okrem samotného objavu priniesla štúdia aj dôležité informácie o spôsobe života týchto húb. Analýza stabilných izotopov uhlíka a dusíka ukázala, že huby rodu Dermoloma nie sú typickými rozkladačmi organickej hmoty ani bežnými mykoríznymi druhmi. Naopak, „namiesto toho sa pravdepodobne správajú ako špecifickí koreňoví partneri rastlín, typicky v trávnatých biotopoch,“ uvádza správa. Tento poznatok otvára nové otázky o ich ekologickej úlohe.
Presné metódy sú kľúčom
Výskumníci zdôrazňujú, že bez kombinácie moderných DNA analýz a detailného štúdia morfológie by sa nové druhy odhaliť nepodarilo. „Štúdia zároveň upozorňuje na potrebu presných metodických postupov pri opisovaní nových druhov, keďže skoršie ‚príležitostné‘ opisy často nepresne definovali rozdiely od podobných druhov. Kombinácia moderných DNA analýz a podrobnej morfologickej štúdie tak poskytuje stabilný základ pre ďalší výskum a ochranu biotopov tejto skupiny húb, ktorej zástupcovia sa okrem iného využívajú v Európe ako indikátory prirodzených pasienkov a lúčnych porastov,“ dodáva autor štúdie.
