Okrem rýľovania a zapracovania organickej hmoty je dôležité dopriať stromom a krom živiny, ktoré im pomôžu prežiť chladné mesiace a na jar rýchlo naštartovať rast. Na jeseň sú najcennejšie minerálne hnojivá s vyšším obsahom fosforu a draslíka. Fosfor podporuje rozvoj koreňov, tvorbu kvetov a plodov a rastlina z neho čerpá energiu aj v čase, keď nadzemná časť odpočíva. Draslík zasa zvyšuje odolnosť proti mrazom, suchu i chorobám, reguluje vodný režim a podieľa sa na transporte cukrov. Obe živiny preto pôsobia ako prirodzená ochrana a poistka proti poškodeniu počas zimy.
Ako funguje zásobné hnojenie
Pri zásobnom hnojení sa najčastejšie využíva superfosfát, ktorý stačí do pôdy zapracovať raz za dva až tri roky, keďže fosfor sa z pôdy nevyplavuje. Draselné hnojivá sú potrebné najmä v piesočnatých pôdach. Ich dávku ocení zelenina ako zemiaky, hrach, fazuľa, kapusta, kel, špenát, zeler či rajčiaky, z ovocia najmä marhule, broskyne, egreše alebo vinič. Kým pri väčších stromoch sa hnojivo aplikuje vo forme približne desaťpercentného roztoku do niekoľkých dier hlbokých tridsať až päťdesiat centimetrov, menším drevinám postačí zálievka. V záhonoch so zeleninou či letničkami je vhodné zapracovať ho do pôdy bežným náradím.
Pozor na chlór v hnojivách
Pri výbere draselného hnojiva si treba všímať, či obsahuje chlór, keďže niektoré rastliny naň reagujú veľmi citlivo. Zemiaky, paprika, rajčiaky, uhorky, cibuľa, hrach a vinič znášajú chlór zle, preto sa k nim odporúča síran draselný. Naopak, plodiny ako zeler, špenát, kapusta, cvikla či mrkva draselnú soľ dobre využijú.
Viaczložkové hnojivá na jeseň
Okrem jednozložkových hnojív existujú aj viaczložkové minerálne hnojivá určené na pravidelné prihnojovanie na jeseň. Ich základom je znížený obsah dusíka a vyšší podiel draslíka, ktorý podporuje vyzrievanie pletív. Tieto hnojivá môžu byť univerzálne alebo prispôsobené konkrétnemu typu rastlín – trávniku, ovocným či okrasným stromom a krom. S ich aplikáciou je najlepšie začať koncom augusta a podľa odporúčania výrobcu ju dva- až trikrát zopakovať. Posledné prihnojenie by malo prebehnúť najneskôr koncom septembra.
Prečo dusík na jeseň škodí?
Dusíkatým hnojivám sa treba na jeseň vyhnúť. Ich úlohou je podporovať rast zelenej hmoty, čo je v tomto období nechcené. Rastliny by sa mali pripravovať na zimný odpočinok, no dusík ich núti tvoriť nové pletivá, ktoré sú náchylné na mráz. Navyše, dusík sa počas zimy ľahko vyplavuje do hlbších vrstiev pôdy a stáva sa pre korene nedostupným. Pri skorých jarných zeleninách môže jeho hromadenie viesť k vyššiemu obsahu nežiaducich dusitanov, preto jeho aplikácia na jeseň prináša viac škody než úžitku.
Hnojenie na list
Jesenné obdobie je vhodné aj na aplikáciu listových hnojív. Postrek obsahujúci železo či horčík pomáha riešiť chlorózu, teda žltnutie listov spôsobené nedostatkom mikroprvkov. Zároveň možno takto doplniť zinok, meď alebo molybdén. Dôležité je dodržať odporúčanú koncentráciu – pri klasických hnojivách sa pohybuje medzi 1 až 2 percentami, pri mikroživinách medzi 0,1 až 0,2 percenta.
Kompost ako spoľahlivý pomocník
Výborným doplnkom minerálnych hnojív je kompost, ktorý zlepšuje štruktúru pôdy, zadržiava vlahu a postupne uvoľňuje živiny. Podporuje činnosť pôdnych mikroorganizmov a jeho účinok sa prejavuje dlhodobo. Pravidelná dávka kompostu na jeseň preto patrí k najlepším spôsobom, ako pripraviť pôdu aj rastliny na ďalšiu sezónu.
Nezabudnite na rozbor pôdy
Mnohé štúdie potvrdzujú, že kľúčom k úspešnému jesennému hnojeniu je nielen správny výber živín, ale aj ich dávkovanie. Najistejšie je opierať sa o agrochemický rozbor pôdy, ktorý ukáže reálne zásoby prvkov, a podľa toho prispôsobiť hnojenie. Záhradkári tak predídu zbytočnému plytvaniu a zabezpečia rastlinám presne to, čo potrebujú. Výborným doplnkom je aj kompost, ktorý zlepšuje štruktúru pôdy, zadržiava vlahu a postupne uvoľňuje živiny. Jeho účinok sa prejavuje dlhodobo, a preto má v jesennej starostlivosti nezastupiteľné miesto.