Slivky patria medzi obľúbené ovocné stromy slovenských záhrad. Aby prinášali kvalitnú úrodu a zároveň zostali vitálne, potrebujú nielen vhodné stanovište a správnu výživu, ale aj pravidelný a premyslený rez. Ten rozhoduje o tvare stromu, dlhovekosti, odolnosti i o samotnej kvalite plodov.
Čítajte viac Slivky kvitli, ale úrody niet: pýtate sa, prečo plody opadávajú ešte pred zberom?
Tradičným spôsobom pestovania sliviek sú klasické korunky, ktoré môžu mať zapestovaný stredník alebo sa pestujú v dutom tvare. Stromy sa zakladajú v rôznych výškach – od najnižšieho zákrpka až po vysokokmene. Tieto tvary sa vyznačujú neskorším nástupom do rodivosti a vyžadujú viac trpezlivosti pri tvarovaní. Odmenou za to je ich stabilita, dlhá životnosť a schopnosť efektívne hospodáriť s vodou aj živinami. Na ich dopestovanie sa používajú silnejšie rastúce podpníky, napríklad myrobalán, alebo stredne silné podpníky ako Wangenheimova slivka či St. Julien. Stromy s klasickými korunkami nepotrebujú opornú konštrukciu, no po výsadbe je nevyhnutné ich priviazať ku kolu, aby sa lepšie zakorenili.
Rez po vysadení
Prvý rez po výsadbe má za cieľ nielen podporiť dobré ujatie stromu, ale aj vytvoriť základ koruny. Vyberajte štyri až päť kostrových konárov, ktoré určia jej budúci tvar, prípadne ponechajte aj stredník. V nasledujúcich rokoch pokračujte v skracovaní, pričom dbajte na to, aby si konáre zachovali prirodzenú hierarchiu – hlavný výhonok má byť vždy dominantný.
Zahnovo pravidlo
Pri formovaní koruny sa uplatňuje tzv. Zahnovo pravidlo. Kostrový konár by nemal byť hrubší ako polovica hrúbky kmeňa – rovnako to platí aj pre konáre nižších rádov v postavení ku konárom im nadradeným. Pri reze sa vždy ponecháva čapík dlhý približne 10 cm. Slivky zo spiacich púčikov veľmi dobre obrastajú a zároveň sa tým znižuje riziko prieniku huby moniliózy do zdravého dreva.
Foto: ChatGPT / DALL·E
Ďalšie roky
Keď strom začne rodiť, pokračujte v citlivom formovaní. Dôležité je udržať rovnováhu medzi rastom a rodivosťou: nadmerná úroda strom oslabuje, príliš silný rast zas znižuje rodivosť. Neskôr je potrebné postupne obmieňať prestarnuté konáre a odstraňovať tie, ktoré sa polámali pod ťarchou plodov, vetrom či snehom. Skoršie odrody možno rezať aj po zbere, hoci nie tak radikálne ako marhule či broskyne – slivkové výhonky nestarnú tak rýchlo. Pri každom reze je dôležité odstrániť aj konáriky s mumifikovanými plodmi, ktoré sú zdrojom infekcie v ďalšom roku.
Foto: ChatGPT / DALL·E
Foto: ChatGPT / DALL·E
Štíhle vreteno
Popri klasických tvaroch si čoraz väčšiu obľubu získava štíhle vreteno. Ide o intenzívny pestovateľský tvar, pri ktorom stromy veľmi skoro prinášajú vysokú úrodu s výbornou kvalitou plodov. Vďaka nižšej výške sa s nimi pracuje pohodlne zo zeme, čo ocenia najmä hobby záhradkári. Na tento spôsob sú vhodné slabo rastúce podpníky, ako napríklad Waxwa. Tie však majú plytký koreňový systém, preto sa stromy vysádzajú do hustejšieho sponu a vždy potrebujú pevnú oporu. Nevyhnutná je tiež pravidelná závlaha a dôsledné zvládnutie rezu.
Foto: Michal Sedláček
Základom tohto pestovateľského tvaru je dominantný stredník, na ktorom sa v pravidelných rozstupoch vytvárajú vodorovné konáre a krátke rodivé tŕne. Spodná časť koruny má tvar taniera, vrchnú tvorí iba stredník. Aby sa zachoval dobrý prístup svetla a rovnomerná výživa, nesmiete dovoliť, aby bočné výhonky prerástli na silné kostrové konáre.
Kľúčom k udržaniu tvaru je pravidelná obmena obrastu. Silnejšie alebo vyrodené výhonky skracujte na krátke čapíky, čím podporíte rast mladých konárikov s najkvalitnejšími plodmi. Podobný postup uplatňujte aj pri spodnej tanierovej korune – výborné výsledky prináša tzv. dvojstupňový sektorový rez, ktorý pomáha udržať rovnováhu medzi rastom a rodivosťou.
Foto: ChatGPT / DALL·E
