Spoznáte ich podľa veľkých, trojlaločných listov podobných viniču. Z trsu listov vyrastajú od leta dlhé, štíhle a takmer bezlisté stonky, ktoré sa na vrchole rozvetvujú a nesú 6 až 8 cm široké kvety so zeleným stredom a žltými tyčinkami. Do skupiny japonských veterníc patria druhy ako veternica hupehenská (Anemone hupehensis) a jej varieta japonica, veternica japonská (A x hybrida), veternica plstnatá (A. tomentosa), A. vitifolia a veľké množstvo hybridov a odrôd. Prvé šľachtené formy vznikli už v 19. storočí a dnes sa líšia farbou kvetov, časom kvitnutia aj výškou. Rastliny dorastajú do 70 až 120 cm a rozkvitajú v bielych či ružových odtieňoch, pričom kvety môžu byť jednoduché aj plné.
Odrôd veterníc je veľa, no my sme pre vás vybrali tie, ktoré sú v našich podmienkach osvedčené a zároveň dostupné na kúpu u predajcov trvaliek.
Pestovanie bez námahy
Tieto trvalky patria medzi odolné rastliny. Najlepšie im vyhovuje bežná, priepustná a na živiny bohatá pôda. Podmáčanie škodí, pretože korene tak môžu počas zimy zahnívať. Na stanovišti ocenia polotieň až mierne slnko, pri dostatku vlahy zvládnu aj celodenné osvetlenie. Prežijú i v tieni, vtedy však rastú bujnejšie, no s menším počtom kvetov. Z hľadiska odolnosti vyniká veternica plstnatá, ktorá prežije mrazy až do –40 °C. Ostatné druhy je v prvom roku či v chladnejších oblastiach vhodné prikryť suchým lístím.
Foto: SHUTTERSTOCK
Veternice vám na jar poďakujú za prísun živín vo forme kompostu alebo organického hnojiva. Vyššie odrody potrebujú v otvorených polohách oporu, aby sa dlhé kvetné stonky pri náporoch vetra nelámali. Vo všeobecnosti ide o zdravé rastliny, ktoré len zriedkavo napádajú škodce. Problémom môžu byť slizniaky alebo múčnatka s typickým bielym povlakom, proti čomu postačí bežná ochrana. Najlepšie sa rozmnožujú delením trsov na jar. Vysadené rastliny však potrebujú jeden až dva roky na dobré zakorenenie, preto spočiatku rastú pomalšie alebo nekvitnú. Neskôr sa už na vhodnom stanovišti šíria aj samy prostredníctvom odnoží.
Foto: SHUTTERSTOCK
Kombinujte ich s rozumom
Vitálne rastliny majú schopnosť pomerne rýchlo sa rozrastať, preto ich nesaďte priamo k slabším a pomalšie rastúcim druhom, ktoré by mohli potlačiť. V optimálnych podmienkach sa môžu správať až invázne. Skvelo však vyniknú v spoločnosti polotieňomilných rastlín, ako sú funkie, paprade, brunery, alchemilky či hortenzie. Lepšie je sadiť ich vo väčších skupinách. V moderných kompozíciách krásne kontrastujú s okrasnými trávami. Typické je ich využitie v záhradách japonského štýlu, kde sa uplatnia pri vodnej hladine, pod okrasnými čerešňami alebo pri prísne tvarovaných kroch. Biele odrody dokážu presvetliť tienisté kúty, zatiaľ čo vysoké odrody sa hodia do zadných častí záhonov. Listy počas leta vytvárajú zelené pozadie pre iné kvitnúce rastliny a od jesene nastupujú jemné, romantické kvety.
Foto: CHATGPT / DALL·E
Jesenný záhon plný farieb
Vhodný je rozmer 3 × 2 metre, ale môžete si ho prispôsobiť podľa priestoru. Stanovište: polotieň, mierne vlhká a priepustná pôda. Záhon má dynamiku počas celej sezóny – od jari modré kvety brunery, v lete žltá alchemilka a astilby, v jeseni dominujú veternice s kontrastom tmavých heucher a svetlých listov funkií. Vďaka hortenzii a okrasným trávam zostane výsadba atraktívna aj v zime.
Dominanty:
- Veternica japonská ‘Honorine Jobert’: biela, výška asi 80 cm; vysadiť do zadnej časti v menších skupinách po 3 až 5 kusoch.
- Veternica japonská ‘September Charm’: ružová, výška asi 80 cm; kombinovať so svetlou odrodou, aby záhon nepôsobil jednotvárne.
Tieto vysoké trvalky budú hlavným prvkom záhona od augusta až do mrazov.
Sprievodné trvalky:
- Funkie ‘Halcyon’ (Hosta tardiana): umiestniť do polotienistých okrajov; poskytnú veľké listy a kontrast k štíhlym stonkám veterníc.
- Heuchery ‘Black Pearl’, ‘Caramel’ (Heuchera): nižšie rastliny v popredí, kontrast tmavých alebo jantárových listov s ružovými kvetmi veterníc.
- Brunera veľkolistá ‘Jack Frost’ (Brunnera macrophylla): striebristé listy v popredí dodajú svetlo tienistému miestu; kvitne na jar modrými kvietkami.
- Alchemilka mäkká (Alchemilla mollis): do strednej časti záhona; na jar a začiatkom leta rozjasní priestor žltými kvetmi.
- Okrasné trávy ako kavyľ chvostíkový (Nassella tenuissima) alebo ostrica ‘Aurea’ (Carex elata): jemná štruktúra listov doplní vzdušný vzhľad veterníc.
Foto: CHATGPT / DALL·E
Doplnkové kvitnúce prvky:
Astilby (Astilbe arendsii): kvitnú v lete, ešte pred veternicami, v ružových a bielych odtieňoch. Hortenzia metlinatá ‘Limelight’ (Hydrangea paniculata): ako vyšší ker do pozadia záhona; kvitne od leta a plynulo prechádza do obdobia veterníc.
Rozloženie výsadby:
- Zadná časť záhona (výška 100 až 150 cm): hortenzia a vyššie veternice.
- Stredná časť (60 až 90 cm): nižšie veternice, astilby, alchemilky.
- Predná časť (20 až 50 cm): funkie, heuchery, brunery, ostrice.
- Akcenty: kavyľ alebo iná jemná okrasná tráva roztrúsená medzi skupinami kvitnúcich trvaliek.
