Podpňovka (rod Armillaria), ktorú mnohí poznajú aj pod ľudovými menami václavka, michalka, pňovka či medová huba, žije v tme – pod pňami a v koreňoch stromov. Niektorí ju zbierajú ako výbornú jesennú jedlú hubu, iní ju považujú za tichého nepriateľa lesa. Najväčší známy exemplár rastie v Oregone v USA – jediný geneticky rovnaký organizmus podpňovky smrekovej A. ostoyae pokrýva územie s rozlohou viac než deväť štvorcových kilometrov. Odhaduje sa, že má tisíce rokov a váži stovky ton. Rovnaký druh pritom rastie aj u nás – v ihličnatých lesoch, najmä na severe a v chladnejších oblastiach stredného Slovenska. Dokáže prežívať celé desaťročia v pôde a šíriť sa podzemnými rhizomorfami, ktoré hľadajú nové korene, z ktorých čerpajú živiny.
Čítajte viac Kvíz: Dokážete sa vyhnúť chybám pri zbere húb? Porovnajte sa so skúsenými hubármi – otázka č. 10 o všetkom rozhodne
Kde ju teraz hľadať
Október je obdobím, keď václavky či pňovky ešte stále rastú. Objavujú sa v trsoch na pňoch, koreňoch, popadaných stromoch aj na okrajoch lesov. Vyhľadávajú vlhké miesta, rúbaniská a miesta po ťažbe dreva. Typické sú medovo-hnedé klobúky s jemnými šupinkami, biele lupene a nápadný prstenec na nohe. Mladé plodnice voňajú po lesnej pôde a rastú v takých množstvách, že sa dajú zbierať doslova po hrstiach. Na Slovensku sú najčastejšie druhy podpňovka obyčajná (A. mellea), podpňovka smreková (Armillaria ostoyae) a podpňovka žltá (Armillaria gallica) – všetky sú podľa portálu nahuby.sk rozšírené a práve teraz rastú.
Foto: SHUTTERSTOCK
Jedlá, ale zradná
Podpňovka patrí medzi jedlé huby, no len po dôkladnej tepelnej úprave. Surové alebo nedovarené plodnice môžu spôsobiť tráviace ťažkosti. Najchutnejšie sú mladé, ešte zatvorené klobúky – tie staršie bývajú vláknité a tvrdé. Hubári ju využívajú najmä do polievok, omáčok či na sušenie. Jej aróma je výrazná, lesná, mierne sladkastá. Zaujímavosťou je, že niektorí mykológovia odporúčajú krátko po zovretí vodu vyliať – tým sa zníži obsah termolabilných toxínov a opäť dať hubu variť do čistej vody. V niektorých regiónoch sa traduje, že „václavka musí dvakrát zovrieť, kým ju môžeš jesť“ – čo nie je ďaleko od pravdy.
Foto: SHUTTERSTOCK
Hubársky paradox
Zatiaľ čo hubári v lese nadšene plnia košíky, lesníci majú pri spomenutí podpňovky zimomriavky. Tá istá huba, ktorá vonia po jeseni, dokáže totiž pomaly usmrcovať živé stromy. Parazituje na koreňoch, spôsobuje ich hnilobu a prerušuje prísun živín. Podpňovka napáda smreky, borovice, buky, duby, ovocné stromy aj vinič. Je prakticky nezničiteľná – v pôde prežíva aj po výrube stromu, čakajúc na ďalšieho hostiteľa. V ovocných sadoch sa prejavuje vädnutím korún a odumieraním koreňov, v lesoch zas kolapsmi celých porastov. Lesníci potvrdzujú, že aktivita podpňovky sa na Slovensku za posledné roky výrazne zvýšila, najmä v smrečinách. Podľa správy štátneho podniku Lesy SR, publikovanej v časopise Lesník (4/2006), sa podpňovka smreková radí medzi najvýznamnejších škodcov našich lesov a jej výskyt súvisí so zhoršujúcim sa zdravotným stavom porastov po vetrových kalamitách. Huba sa dokáže rýchlo rozšíriť do oslabených porastov a spôsobuje rozsiahle odumieranie koreňov, čo potvrdzuje dlhodobé pozorovanie lesníkov.
Foto: SHUTTERSTOCK
Nebezpečná aj v záhradách
Podpňovka obyčajná sa nevyhýba ani ovocným sadom. Podľa správy ÚKSÚP sa s ňou môžu pestovatelia ovocných drevín stretnúť najmä tam, kde záhrada alebo sad susedí s lesom. Hlavný zdroj infekcie tvorí koreňový systém – preto je pri odstraňovaní napadnutých stromov nevyhnutné vykopať a zlikvidovať aj všetky korene, keďže práve tie zostávajú v pôde ako zdroj nákazy. Huba má viac než 500 hostiteľov a napáda nielen jablone, čerešne, marhule či orechy, ale aj vinič a ríbezle. Mycélium preniká do vodivých pletív, spôsobuje bielu hnilobu dreva a stromy rýchlo odumierajú. Ako upozorňuje ÚKSÚP – OOR, jediným účinným opatrením je likvidácia napadnutých rastlín vrátane celého koreňového systému, ktorý predstavuje hlavný zdroj infekcie.
Foto: SHUTTERSTOCK
