Jeseň odhalí, čo sa skrýva pod povrchom
Počas jesennej prípravy pôdy sa často ukáže, ako veľmi je vaša záhrada živá. Pri rytí, kyprení či zapracovávaní maštaľného hnoja môžete naraziť na zvláštne, mäsité larvy s hnedou hlavičkou – pandravy. Väčšina záhradkárov ich považuje za symbol zla: ohlodávajú korienky, ničia trávnik, oslabujú jahody. Lenže nie všetky pandravy si zaslúžia trest. V pôde žije viacero druhov a niektoré z nich ju skutočne obohacujú. Rozpoznať rozdiel znamená rozhodnúť o tom, či záhrade pomôžete – alebo jej ublížite.
Nie každá pandrava škodí
Pandravy sú larválne štádiá chrobákov, ktoré v pôde prežívajú aj niekoľko rokov. Živia sa buď rozkladajúcim sa rastlinným materiálom, alebo živými korienkami. A práve v tom spočíva zásadný rozdiel medzi škodlivou pandravou chrústa obyčajného (Melolontha melolontha) a užitočnou pandravou zlatoňa obyčajného (Cetonia aurata).
Pandravy chrústa majú zavalité telo dlhé 5 až 6,5 cm, silno prehnuté do tvaru písmena C a špicatý zadoček. Sú biele až bledožlté, s tmavšími škvrnami na brušku a svetlohnedou hlavou. Živia sa korienkami rastlín, preto spôsobujú vädnutie a odumieranie priesad, poškodzujú trávniky či koreňovú zeleninu.
Pandravy zlatoňa sú menšie – asi 2 až 3 cm, priesvitnejšie, s guľatým zadočkom a kratšími nohami. Nepožierajú živé korienky, ale rozkladajú organické zvyšky, čím podporujú tvorbu humusu. Ak ich nájdete v komposte, nechajte ich tam – pomáhajú vám.
Ako ich rozlíšiť priamo v pôde
Rozdiel zistíte na prvý pohľad, ak viete, čo sledovať. Pandrava chrústa je väčšia, tuhšia, s výraznou hlavou a neochotná sa hýbať – keď ju položíte na chrbát, zostane ležať.
Pandrava zlatoňa je pohyblivejšia, jemnejšia a dokáže sa pohybovať aj na chrbte. Práve to je najjednoduchší spôsob, ako ich od seba odlíšiť pri práci v záhrade.
Čo s pandravami pri jesennom rýľovaní
Ak pri práci natrafíte na väčšie množstvo pandráv, neponáhľajte sa so závermi. Najprv ich pozbierajte a pozrite sa, o aký druh ide.
- Pandravy zlatoňa vráťte späť do pôdy alebo do kompostu – pomáhajú spracúvať organickú hmotu a zlepšujú pôdnu štruktúru.
- Pandravy chrústa je naopak lepšie odstrániť. Manuálne zbieranie počas rytia je účinné, ale pri väčšom výskyte sa oplatí siahnuť po biologickom riešení – parazitických hlísticiach (rody Heterorhabditis alebo Steinernema).
Tieto mikroskopické organizmy cielene napádajú pandravy chrústa a spôsobujú ich úhyn, pričom ostatné pôdne organizmy nechávajú nedotknuté. Aplikujú sa vo forme zálievky, najlepšie večer alebo počas zamračeného dňa, keď je pôda vlhká a teplota nad 10 °C.
Kedy sa pandravy v pôde najviac objavujú
Najväčší výskyt chrústa obyčajného býva v oblastiach do 600 metrov nad morom, najmä v ľahších a piesočnatých pôdach. Samičky kladú vajíčka do pôdy na jar a pandravy tam prežijú tri až štyri roky. Najviac škodia v druhom a treťom roku života – práve vtedy sú najväčšie a najhladnejšie. Ich populácia sa v prírode mení v niekoľkoročných cykloch, preto po období pokoja môže prísť rok, keď bude záhrada doslova plná pandráv.
Zdravá pôda = živá pôda
Záhradkári často zabúdajú, že pôda je ekosystém. Okrem pandráv v nej žijú aj dážďovky, chvostoskoky, roztoče, drobné larvy hmyzu – všetky spolu vytvárajú rovnováhu. Ak pôdu zbytočne „vyčistíme“ od všetkého, čo sa v nej hýbe, oberáme ju o prirodzených pomocníkov. Preto sa pri jesennom rýľovaní oplatí pozrieť na pandravy s väčším pochopením – niektoré z nich totiž pomáhajú presne tam, kde to človek už nestíha.
Praktická pomôcka: Ako rýchlo rozoznať pandravy
| Chrúst obyčajný (škodca) | Zlatoň obyčajný (užitočný) | |
|---|---|---|
| Dĺžka | 5–6,5 cm | 2–3 cm |
| Farba | biela až bledožltá | biela až priesvitná |
| Zadoček | špicatý | guľatý |
| Pohyb | nehybná, neotáča sa | pohybuje sa aj na chrbte |
| Potrava | živé korienky | rozkladajúca sa hmota |