Dňa 28. októbra 1918 sa naplnilo dlhodobé úsilie Čechov a Slovákov o slobodu a rovnoprávnosť. Po rozpade Rakúsko-Uhorska vznikol nový štát – Československá republika, ktorá spojila dva národy spoločnými hodnotami: úctou k práci, vzdelaniu, kultúre a slobode.
Zásluhu na tom mali najmä Tomáš Garrigue Masaryk, Edvard Beneš a Milan Rastislav Štefánik, ktorých diplomatické a politické aktivity počas prvej svetovej vojny vytvorili podmienky na vznik nového štátu.
Odvtedy si 28. október pripomíname ako symbol národnej jednoty a viery v spoločné hodnoty. A práve tie stelesňuje lipa malolistá (Tilia cordata) – strom, ktorý rástol v našich dedinách a mestách dávno pred vznikom republiky, ktorú prežil ako tichý svedok histórie.
Posvätný strom Slovanov
Lipa malolistá má v slovanskej kultúre výnimočné postavenie. Už dávni Slovania ju uctievali ako posvätný strom lásky, rodiny a ochrany. Pre jej vôňu, vľúdny tieň a srdcovité listy ju považovali za symbol dobra.
Verilo sa, že do lipy neudrie blesk a že pod jej korunou prebývajú spravodliví duchovia. Ľudia pod ňou hľadali útočisko počas búrok a nachádzali pokoj. V mytológii bola zasvätená bohyni lásky. Z jej dreva rezbári vyrábali oltáre, sochy svätých, hudobné nástroje či kolísky. Sprevádzala človeka od narodenia až po hrob.
Foto: SHUTTERSTOCK
Lipa ako symbol slovanstva a národnej identity
Lipa sa ako oficiálny národný symbol Slovanov ustálila v roku 1848 počas všeslovanského zjazdu v Prahe. Na stretnutí zástupcov slovanských národov bola vyhlásená za strom slovanstva – ako protiklad k dubu, ktorý na frankfurtskom sneme zvolili za symbol veľkonemeckej moci.
Myšlienku presadil básnik František Ladislav Čelakovský, ktorý v lipe videl strom mieru, priateľstva a vzájomnosti. Po roku 1918 sa stala lipa aj spoločným symbolom československého štátu – stromom slobody a jednoty.
Foto: Martin Babarík
Spoločný strom Čechov a Slovákov
Lipa malolistá má osobitný význam pre obe krajiny:
- V Česku je národným stromom a symbolom vlastenectva, slobody a spolupatričnosti. Nie je súčasťou štátneho znaku, no zlaté lipové ratolesti zdobia prezidentskú štandardu Českej republiky – oficiálny symbol hlavy štátu.
- Na Slovensku sa lipa spája s legendou o Svätoplukových troch prútoch, ktoré v tradícii bývajú označované ako lipové, hoci historicky to nie je jednoznačne doložené. Aj pre nás je národným stromom. Jej srdcovitý list poznáme z úradných dokladov, pasov, občianskych preukazov a vysvedčení, kde sa objavuje ako ozdobný motív. Nie je priamo súčasťou štátneho znaku Slovenskej republiky, no lipový list je zobrazený na štátnej pečati a objavil sa aj ako vodoznak v slovenských pasoch vydávaných po roku 1994 či v občianskych preukazoch.
Aj týmto spôsobom zostáva lipa prítomná v každodennom živote – ako jemný, no trvalý symbol našich koreňov.
Strom, ktorý stále spája
Lipa malolistá prežila storočia, hranice aj režimy. Spája národy, krajiny aj generácie. Jej korene siahajú hlboko do pôdy, jej koruna vysoko do neba – ako pripomienka, že skutočná sila spočíva v pokojnej vytrvalosti. Keď si 28. októbra pripomíname vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov, môžeme v lipe vidieť viac než len strom. Je živým svedkom našich dejín – symbolom mieru a porozumenia, ktorý nás spája dodnes.
