Keď sa blížia Dušičky, cintoríny sa zaplnia svetlom sviec. No spolu s tým pribúdajú aj tony plastových vencov, obalov a batériových sviečok, ktoré po pár dňoch končia v odpade. Vo Zvolene to skúšajú inak – s pokorou, úctou a vedomím, že aj spomienka môže byť súčasťou prírody, nie jej záťažou.
V Záhrade spomienok sa už tradične koná Dušičková slávnosť – tento rok v piatok 31. októbra od 15.00 do 17.00 hod. Návštevníci môžu zapáliť sviečku zo včelieho vosku, položiť ju na vodnú hladinu v kamennom diele uprostred lesa a napísať „odkaz do neba“, ktorý zavesia medzi stromy. Miesto, kde sa spomína, no aj dýcha, sprevádza vôňa čaju a ticho, ktoré hovorí viac než slová.
Foto: FB/Funebra
Keď spomienka neubližuje zemi
„Najväčším problémom sú plastové ozdoby, ktoré sa hromadia a nedajú sa recyklovať,“ pripomína projektová manažérka Funebry Andrea Uherková. Dodáva, že ani batériové sviečky nie sú riešením – stávajú sa nebezpečným odpadom, ktorý často končí v komunále. Počas Dušičiek tak vzniká na cintorínoch takmer polovica celoročného odpadu.
Ak teda chceme prejaviť úctu, môžeme ju vyjadriť aj tým, že sa zastavíme a zvolíme inú cestu. Kvety bez plastových obalov, sviečky z včelieho vosku, venček z konárikov či šišiek – to všetko má svoju tichú krásu a zároveň rešpektuje prostredie, kde odpočíva niekto, koho sme milovali.
Foto: FB/Funebra
Pohreb ako oslava života
Andrea Uherková a jej kolegyňa Monika Kossuth, známe aj ako „ekofunebráčky“, stoja za myšlienkou prírodného pohrebníctva na Slovensku. Spolu vytvorili Záhradu spomienok vo Zvolene (2017) a neskôr Les spomienok v Košiciach (2021) – miesta, kde sa spomína s pokorou a rešpektom.
Ich filozofia vychádza z jednoduchej, no hlbokej pravdy: pohreb je aj oslavou života. Nie je len chvíľou smútku, ale aj priestorom na vďaku za čas, ktorý sme s človekom prežili. V Záhrade spomienok sa rozlúčky odohrávajú pod korunami stromov – niekedy len v tichu, inokedy s hudbou, ktorú mal zosnulý rád. Tu niet mramorových náhrobkov – ich úlohu preberajú rastliny, kvety a stromy. Popol sa ukladá ku koreňom, urny sú rozložiteľné a všetko, čo sa používa, je jednoduché, ekologické a prirodzené. „Veríme, že pohrebný obrad môže byť liečivý,“ hovoria. „Pomáha prijať zármutok a zároveň nájsť v ňom pokoj.“
Záhrada, kde rastie spomienka
Miesto, ktoré vzniklo ako prvý prírodný cintorín na Slovensku, sa stalo vzorom pre mnohé ďalšie iniciatívy. Dnes už Funebra pomáha mestám aj obciam budovať podobné priestory – cintoríny, ktoré rešpektujú prírodu aj ľudí. V Záhrade spomienok nájdete len malé kamenné tabuľky s menami zosnulých, kvety bez stúh a sviece, ktoré po sebe nezanechajú nič – len spomienku. Všetko, čo sa položí na hrob, sa po čase stane súčasťou pôdy.
Foto: FB/Funebra
Ako prežiť Dušičky uvedomelo
Ak chcete, aby bola vaša spomienka jemná aj voči prírode, skúste to inak:
- prineste živé kvety bez plastových obalov,
- zvoľte sviečky z včelieho vosku,
- vytvorte venček z prírodných materiálov,
- dohodnite sa s rodinou na jednej spoločnej výzdobe,
- odpad si vezmite domov – aj to je prejav úcty.
Čítajte viac Ktoré rastliny odolajú mrazom a na hroboch vydržia najdlhšie? Inšpirujte sa jesennými výsadbami vhodnými aj na Dušičky
Pokoj, ktorý zostáva
Sviečka, ktorá ticho horí, vôňa lesa a slová, ktoré sa zavesia na vetvičky ako odkazy do neba. Tak vyzerajú Dušičky vo Zvolene – iné, pomalšie, úprimné. Možno práve takto by mohli vyzerať všade – s rešpektom, ktorý neublíži zemi, a s vďakou, ktorá nevyprchá. Pretože aj po smrti môže život pokračovať – v koreňoch, v tráve, v spomienke.
