Kávový odpad – skrytý problém planéty
Na svete sa každoročne vyprodukuje vyše 10 miliárd kilogramov použitých kávových zŕn, ktoré väčšinou končia na skládkach. Pri ich rozklade sa uvoľňujú metán a oxid uhličitý – silné skleníkové plyny, ktoré prispievajú ku klimatickej zmene.
„Likvidácia organického odpadu predstavuje veľkú environmentálnu výzvu,“ vysvetlil inžinier Rajeev Roychand z RMIT University, kde sa výskum uskutočnil. A práve káva môže byť súčasťou riešenia.
Z kávovej usadeniny vzniká materiál pevnejší než klasický betón.
Tím austrálskych výskumníkov objavil spôsob, ako z odpadu po espresse vyrobiť prísadu, ktorá zvyšuje pevnosť betónu až o 30 percent.
Zvyšky kávy zahrievali pri 350 °C bez prístupu kyslíka – proces známy ako pyrolýza rozkladá organické látky na porézny a na uhlíko bohatý materiál nazývaný biochar. Ten sa následne primiešal do cementovej zmesi, kde nahradil časť piesku – jednej z najviac ťažených surovín na svete.
Vedci tým zabili dve muchy jednou ranou: znížili množstvo odpadu na skládkach a zároveň môžu šetriť prírodné zdroje. Zatiaľ však ide o laboratórne výsledky – tím ešte testuje, ako sa „kávo-betón“ správa v mraze, vlhkosti či pri záťaži.
Káva v odtoku škodí riekam
Aj keď sa to nemusí zdať, káva nie je vhodná na vylievanie do umývadla. V Británii sa nedávno diskutovalo o prípade ženy, ktorú 150 librami pokutovali za to, že pred nástupom do autobusu vyliala kávu do uličného odtoku. Mestská rada v Richmonde v Londýne pokutu zrušila, ale incident vyvolal mnoho diskusií o tom, či by takto vyhodená káva mohla spôsobiť škody na životnom prostredí.
Vedci upozorňujú, že kofeín sa v prírode rozkladá veľmi pomaly a je považovaný za tzv. emergentný kontaminant. V malých dávkach ovplyvňuje rast a metabolizmus vodných rastlín aj živočíchov, vo väčších množstvách ich môže ohroziť.
Okrem kofeínu káva okysľuje vodu a pri rozklade spotrebúva kyslík, čo prispieva k úhynu rýb a tvorbe rias. Preto by kávový odpad – tekutý aj pevný – nikdy nemal končiť v kanalizácii.
Ako zužitkovať zvyšky kávy v záhrade
Zvyšky po káve majú v záhradkárstve svoje miesto, len treba vedieť, ako ich správne používať.
- V komposte: malé množstvo kávových usadenín urýchľuje rozklad organickej hmoty a dodáva pôde dusík.
- Ako nástielka: tenká vrstva (do 5 percent objemu) pomáha udržať vlhkosť a odpudzuje slimáky.
- Proti škodcom: roztok z kávy v nízkej koncentrácii môže pôsobiť odpudzujúco na niektoré druhy mäkkýšov.
Treba však pamätať, že káva obsahuje aj látky, ktoré vo väčšom množstve pôsobia fytotoxicky – spomaľujú rast rastlín, okysľujú pôdu a môžu narušiť rovnováhu mikroorganizmov. Preto ju do záhonov nikdy nesyp priamo vo väčších dávkach.
Tipy pre domácich pestovateľov
- Použité kávové usadeniny najprv nechaj vyschnúť, aby nezačali plesnivieť.
- Miešaj ich s kompostom alebo lístím – nie viac než 10 percent objemu.
- Kávu so zvyškom mlieka či cukru do záhrady nedávaj.
- Nevyhadzuj ju do odpadu – aj malé množstvo sa dá využiť.
- Sledujte, ako rastliny reagujú – napríklad čučoriedky ocenia kyslejšiu pôdu.
Prečo na tom záleží
Či už ide o spevňovanie betónu, alebo o kompost v záhone, káva má potenciál zmeniť spôsob, akým nakladáme s odpadom. Každá šálka, ktorá neskončí v kanáli alebo na skládke, je malým príspevkom k zdravšiemu životnému prostrediu. Možno práve z ranného espressa vyrastie nový smer – v stavebníctve aj v záhradách.