Foto: TASR, Anze Malovrh/STA
Korene lipicanského koňa siahajú do roku 1580, keď habsburský arcivojvoda Karol II. založil žrebčín Lipica v dnešnom Slovinsku. Cieľom bolo vyšľachtiť ideálneho jazdeckého a ceremoniálneho koňa pre cisársky dvor vo Viedni. Na jeho vzniku sa podieľali najmä starošpanielske, neapolské, arabské a neskôr aj kladrubské plemená.
Lipican sa rýchlo stal symbolom elegancie a šľachtickej dôstojnosti – svojou učenlivosťou, pružným pohybom a vzácnou bielou farbou si získal miesto v cisárskych stajniach i v známej Španielskej jazdeckej škole vo Viedni.
Cesta na Slovensko
Po vzniku Československa bolo potrebné vytvoriť národný chovateľský základ aj pre ušľachtilé plemená koní. V roku 1921 preto vznikol "Štátny žrebčín v Topoľčiankach, ktorý nadviazal na dlhú tradíciu cisárskych žrebčínov. Prvé kone sem prišli priamo z Lipice – 32 kobýl a niekoľko žrebcov, z ktorých sa začala nová kapitola chovu lipicana na Slovensku.
Topoľčianky sa postupne stali jedným z najvýznamnejších stredísk plemena v Európe. Zachovali pôvodné rodiny a línie – Maestoso, Favory, Conversano, Neapolitano, Pluto a Siglavy – ktoré sú dodnes základom plemennej knihy vedenej práve v Topoľčiankach.
Foto: SITA/Národný žrebčín Topoľčianky
Tradícia zapísaná medzi poklady kultúry
Chov lipicanských koní v Topoľčiankach nie je len poľnohospodárskou činnosťou, ale aj živou tradíciou, v ktorej sa spája remeselná zručnosť, estetika a vzťah človeka k zvieraťu.
V roku 2017 (6. novembra) sa chov plemena lipican v Topoľčiankach stal súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, čím sa oficiálne zaradil medzi najvzácnejšie prejavy slovenskej kultúry – po boku drotárstva, modranskej majoliky či fujary trombity.
Foto: Ivan Majersky, PRAVDA
O päť rokov neskôr, 1. decembra 2022, prišiel ďalší historický míľnik – tradícia chovu lipicanov bola zapísaná aj do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO, ako súčasť spoločnej nominácie ôsmich krajín: Rakúska, Chorvátska, Maďarska, Rumunska, Slovinska, Talianska, Bosny a Hercegoviny a Slovenska.
Zápis UNESCO potvrdil, že lipican je nielen symbolom európskej aristokratickej jazdy, ale aj živým dôkazom kultúrneho prepojenia strednej Európy. Každá krajina v tejto sieti uchováva vlastnú vetvu genetickej línie a spoločne chránia jedinečný genofond, tradície výcviku, spôsob vedenia plemennej knihy aj obradné ceremoniály spojené s koňom.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Živé dedičstvo v srdci Slovenska
Topoľčiansky žrebčín dnes spravuje Národný žrebčín Topoľčianky, š. p., ktorý chová približne tristo koní, z toho viac ako polovicu plemena lipican. Zameriava sa na uchovanie typických línií, odborný výcvik, jazdecké ukážky a propagáciu klasickej jazdeckej školy.
V areáli sa pravidelne konajú dni otvorených dverí, výstavy a predstavenia, ktoré približujú krásu aj náročnosť práce s týmto plemenom. Každé vystúpenie bielych koní s precíznym výcvikom je ukážkou stáročnej symbiózy človeka a zvieraťa, ktorú sa podarilo uchovať napriek politickým zmenám, vojnám aj modernizácii.
Čítajte viac Živý symbol Tatier sa rýchlo vytráca: jesenné sčítanie ukáže, aký vážny je pokles populácie
Kôň, ktorý spája minulosť so súčasnosťou
Lipican z Topoľčianok je viac než len kôň. Je to symbol vytrvalosti, šľachtiteľskej práce a rešpektu k tradičným hodnotám. Vďaka zápisu do zoznamu UNESCO sa stal aj medzinárodným poslom kultúrneho dedičstva Slovenska – živým dôkazom, že tradície môžu dýchať aj v 21. storočí.
