Dokazuje to nová medzinárodná štúdia publikovaná v prestížnom časopise Remote Sensing of Environment (Elsevier), na ktorej sa podieľali aj vedci z Geografického ústavu SAV, v. v. i. – konkrétne Ján Feranec, Tomáš Goga a Róbert Pazúr.
Pod vedením Alexandra Prishchepova výskumníci z Dánska, Česka, Poľska, Nemecka a Slovenska v štúdii The progress and potential directions in the remote sensing of farmland abandonment zhrnuli najnovšie poznatky o tom, ako moderné satelitné technológie pomáhajú sledovať pustnutie poľnohospodárskej pôdy. Ich analýza ukazuje, že z dát z programov Landsat a Sentinel možno presne identifikovať oblasti, kde sa poľnohospodárska činnosť utlmuje a kde sa krajina mení na lúky, lesy alebo neobhospodarované plochy.
Čítajte viac Živý symbol Tatier sa rýchlo vytráca: jesenné sčítanie ukáže, aký vážny je pokles populácie
„Diaľkový prieskum Zeme (DPZ) nám umožňuje lepšie pochopiť meniace sa vzťahy medzi človekom a krajinou,“ uviedol spoluautor štúdie Tomáš Goga z Geografického ústavu SAV. Moderné metódy založené na strojovom učení podľa neho dokážu rozlíšiť, či ide o prirodzený proces sukcesie alebo o dôsledok ekonomického či spoločenského ústupu poľnohospodárstva.
Spustnutie pôdy však nie je len environmentálny problém. Ako zdôrazňujú autori štúdie, ide aj o zrkadlo širších spoločenských zmien. V niektorých regiónoch sa vďaka nemu zvyšuje biodiverzita a obnovujú sa ekosystémy, inde však zarastanie burinami vedie k strate tradičnej kultúrnej krajiny a úpadku vidieckych komunít.
Čítajte viac Poľnohospodárstvo budúcnosti: Vedci trénujú umelú inteligenciu, aby odhalila stres rastlín a zlepšila ich pestovanie
Výsledky publikované v Remote Sensing of Environment môžu pomôcť pri plánovaní využívania krajiny aj pri tvorbe poľnohospodárskej politiky. Satelitné dáta totiž umožňujú:
- lepšie identifikovať územia, ktoré strácajú poľnohospodársku funkciu a môžu byť vhodné na rekultiváciu alebo ekologickú obnovu,
- cielene podporovať opatrenia na zvyšovanie biodiverzity a ekologickej stability,
- efektívnejšie smerovať európske fondy a dotácie v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ,
- pomôcť pri rozvoji vidieka, kde údaje o opúšťaní pôdy umožnia navrhovať projekty, ktoré motivujú ľudí zostať na vidieku,
- a v neposlednom rade predchádzať environmentálnym rizikám, ako sú požiare, erózia či šírenie inváznych druhov.
Podľa Geografického ústavu SAV výskum potvrdzuje, že prepojenie satelitných údajov s umelou inteligenciou prinesie v blízkej budúcnosti možnosť sledovať zmeny v krajine takmer v reálnom čase. Štátne i regionálne inštitúcie tak budú môcť reagovať rýchlejšie – pri plánovaní krajiny, ochrane prírody aj pri kontrole využívania dotácií.
Čítajte viac Poľnohospodárstvo a príroda v rovnováhe? Dá sa to! Vedci potvrdili zmysel biopásov: chránia opeľovače a bojujú proti škodcom 
Čítajte aj Nový rod húb a 19 svetových unikátov, ktoré nik nepoznal: vedci zo SAV odhalil skryté poklady slovenských pasienkov
