Rastliny ciroku na prvý pohľad pripomínajú kukuricu, no ich súkvetie evokuje skôr proso. Využíval sa už v staroveku a dodnes patrí medzi významné obilniny v teplých oblastiach sveta. U nás pestovanie ustúpilo iným plodinám, napriek tomu má cirok vďaka odolnosti voči suchu a širokému využitiu stále čo ponúknuť.
Cirok (Sorghum) je jednoklíčnolistová rastlina z čeľade lipnicovitých, ktorá podľa druhu dorastá do výšky jedného až troch metrov. Vytvára množstvo odnoží a jeho sivasté, voskom pokryté listy dokážu veľmi efektívne obmedziť straty vody. Sú mierne zvlnené – okraje rastú rýchlejšie než stredová časť. Metlina býva vzpriamená alebo ohnutá a rozkvitá od vrcholu smerom nadol. Klásky sa objavujú po dvoch: plochý je fertilný, ten na stopke sterilný.
Široké príbuzenstvo
- Rod Sorghum zahŕňa viacero hospodársky významných druhov. Najznámejší je cirok dvojfarebný (S. bicolor), najúrodnejší a potravinársky najdôležitejší. Zo zŕn sa melie múka, zo zelených častí sa získava škrob a zo zahraničných odrôd aj jedlý olej. Vyrába sa z neho aj ocot a alkoholické nápoje.
- Cirok cukrový metlový (S. dochna var. technicum) preslávili tradičné cirokové metly. Po spracovaní zostáva zrno vhodné na kŕmenie.
- Vysokú výživnú hodnotu má aj cirok cukrový kŕmny (S. dochna var. saccharatum), ktorý sa dnes uplatňuje aj v bioenergetike – pri výrobe bioplynu či bioetanolu.
- Cirok sudánsky (S. sudanense) je známy rýchlou tvorbou odnoží a neustálym obrastaním po každom kosení. Preto je obľúbený ako zelená krmovina a na výrobu senáže.
Obilnina z Afriky
Cirok pochádza zo subsaharskej Afriky, kde tvoril základ stravy najmä v suchých oblastiach. Odtiaľ sa rozšíril do Ázie, Ameriky aj Európy. Najväčšími producentmi sú USA, Čína, India, Mexiko či Egypt. V Európe vedú Francúzsko a Španielsko. Na Slovensko sa dostali aj skoré maďarské odrody prispôsobené suchším podmienkam. Domáce šľachtenie však nezaostávalo – zo sliačskej stanice Solary pochádzajú napríklad hybridy ‘SO-2 F1’ či ‘Hyso-2 H(Tc)’, ktoré vznikli krížením zrnového ciroku so sudánskym.
Perspektívne pestovanie
Cirok dvojfarebný je u nás zatiaľ okrajovou plodinou, no jeho význam rastie. Čoraz častejšie suché letá mu prajú a práve odolnosť voči horúčavám z neho robí perspektívnu obilninu. Zvláda ľahké piesky aj ťažšie ílovité pôdy. Neprospievajú mu však zamokrené, extrémne zasolené alebo veľmi kyslé pozemky. Teplota je kľúčová – osivo začína klíčiť až pri 10–12 °C, takže sejba prebieha zväčša začiatkom mája. Pri ochladení rast zastane a listy žltnú. Silný koreňový systém siaha hlboko, no pomáhajú mu aj tzv. rosné korienky vo vrchnej vrstve, ktoré zachytávajú rosu aj ľahké prehánky. Vzdušné korene dodávajú rastline stabilitu a bránia poliehaniu počas vetra či búrok. Hoci cirok nie je výrazne náročný na živiny, vyšší obsah dusíka mu prospeje. Dobre reaguje aj na maštaľný hnoj.
V kuchyni prekvapí
Cirok sa obvykle zberá v septembri, no jeho zrno dozrieva skôr než stonky, preto sa musí dosušiť. Mnohí ho poznajú len ako krmivo pre hydinu, pritom ide o plnohodnotnú potravinu bez lepku. Z ciroku sa tradične pripravuje kaša. Zrno možno zomlieť na múku, obrusovať alebo spracovať na vločky. U nás je dostupný najmä vo forme otrúb, no postupne sa objavujú aj cirokové cestoviny či chlieb. Zrno sa dá použiť podobne ako pšeno či pohánka. V niektorých krajinách sa z neho vyrábajú pukance či bezlepkové pivo.
Nutričná sila
Cirok má vyšší obsah bielkovín, horčíka, draslíka aj železa než ryža či kukurica. Má prirodzene vysoký podiel vlákniny. Obsahuje látky, ktoré prispievajú ku kontrole cholesterolu a pomáhajú stabilizovať hladinu cukru v krvi. Patrí medzi obilniny s antioxidačnými a protizápalovými vlastnosťami, preto si nachádza miesto v modernej výžive aj v bezlepkových jedálničkoch.
Pre záhradkárov má cirok dve výhody
Je mimoriadne odolný voči suchu, takže môže doplniť osevné postupy v teplejších oblastiach. Zároveň ide o plodinu s nízkymi nárokmi na chemickú ochranu. Pre kuchyňu predstavuje zaujímavú alternatívu pre všetkých, ktorí chcú rozšíriť jedálniček o prirodzene bezlepkové obilniny.