Rastliny ciroku na prvý pohľad pripomínajú kukuricu, no ich súkvetie evokuje skôr proso. Využíval sa už v staroveku a dodnes patrí medzi významné obilniny v teplých oblastiach sveta. U nás pestovanie ustúpilo iným plodinám, napriek tomu má cirok vďaka odolnosti voči suchu a širokému využitiu stále čo ponúknuť.
Cirok (Sorghum) je jednoklíčnolistová rastlina z čeľade lipnicovitých, ktorá podľa druhu dorastá do výšky jedného až troch metrov. Vytvára množstvo odnoží a jeho sivasté, voskom pokryté listy dokážu veľmi efektívne obmedziť straty vody. Sú mierne zvlnené – okraje rastú rýchlejšie než stredová časť. Metlina býva vzpriamená alebo ohnutá a rozkvitá od vrcholu smerom nadol. Klásky sa objavujú po dvoch: plochý je fertilný, ten na stopke sterilný.
Foto: SHUTTERSTOCK
Široké príbuzenstvo
- Rod Sorghum zahŕňa viacero hospodársky významných druhov. Najznámejší je cirok dvojfarebný (S. bicolor), najúrodnejší a potravinársky najdôležitejší. Zo zŕn sa melie múka, zo zelených častí sa získava škrob a zo zahraničných odrôd aj jedlý olej. Vyrába sa z neho aj ocot a alkoholické nápoje.
- Cirok cukrový metlový (S. dochna var. technicum) preslávili tradičné cirokové metly. Po spracovaní zostáva zrno vhodné na kŕmenie.
- Vysokú výživnú hodnotu má aj cirok cukrový kŕmny (S. dochna var. saccharatum), ktorý sa dnes uplatňuje aj v bioenergetike – pri výrobe bioplynu či bioetanolu.
- Cirok sudánsky (S. sudanense) je známy rýchlou tvorbou odnoží a neustálym obrastaním po každom kosení. Preto je obľúbený ako zelená krmovina a na výrobu senáže.
Foto: SHUTTERSTOCK
Obilnina z Afriky
Cirok pochádza zo subsaharskej Afriky, kde tvoril základ stravy najmä v suchých oblastiach. Odtiaľ sa rozšíril do Ázie, Ameriky aj Európy. Najväčšími producentmi sú USA, Čína, India, Mexiko či Egypt. V Európe vedú Francúzsko a Španielsko. Na Slovensko sa dostali aj skoré maďarské odrody prispôsobené suchším podmienkam. Domáce šľachtenie však nezaostávalo – zo sliačskej stanice Solary pochádzajú napríklad hybridy ‘SO-2 F1’ či ‘Hyso-2 H(Tc)’, ktoré vznikli krížením zrnového ciroku so sudánskym.
Perspektívne pestovanie
Cirok dvojfarebný je u nás zatiaľ okrajovou plodinou, no jeho význam rastie. Čoraz častejšie suché letá mu prajú a práve odolnosť voči horúčavám z neho robí perspektívnu obilninu. Zvláda ľahké piesky aj ťažšie ílovité pôdy. Neprospievajú mu však zamokrené, extrémne zasolené alebo veľmi kyslé pozemky. Teplota je kľúčová – osivo začína klíčiť až pri 10–12 °C, takže sejba prebieha zväčša začiatkom mája. Pri ochladení rast zastane a listy žltnú. Silný koreňový systém siaha hlboko, no pomáhajú mu aj tzv. rosné korienky vo vrchnej vrstve, ktoré zachytávajú rosu aj ľahké prehánky. Vzdušné korene dodávajú rastline stabilitu a bránia poliehaniu počas vetra či búrok. Hoci cirok nie je výrazne náročný na živiny, vyšší obsah dusíka mu prospeje. Dobre reaguje aj na maštaľný hnoj.
V kuchyni prekvapí
Cirok sa obvykle zberá v septembri, no jeho zrno dozrieva skôr než stonky, preto sa musí dosušiť. Mnohí ho poznajú len ako krmivo pre hydinu, pritom ide o plnohodnotnú potravinu bez lepku. Z ciroku sa tradične pripravuje kaša. Zrno možno zomlieť na múku, obrusovať alebo spracovať na vločky. U nás je dostupný najmä vo forme otrúb, no postupne sa objavujú aj cirokové cestoviny či chlieb. Zrno sa dá použiť podobne ako pšeno či pohánka. V niektorých krajinách sa z neho vyrábajú pukance či bezlepkové pivo.
Foto: SHUTTERSTOCK
Nutričná sila
Cirok má vyšší obsah bielkovín, horčíka, draslíka aj železa než ryža či kukurica. Má prirodzene vysoký podiel vlákniny. Obsahuje látky, ktoré prispievajú ku kontrole cholesterolu a pomáhajú stabilizovať hladinu cukru v krvi. Patrí medzi obilniny s antioxidačnými a protizápalovými vlastnosťami, preto si nachádza miesto v modernej výžive aj v bezlepkových jedálničkoch.
Pre záhradkárov má cirok dve výhody
Je mimoriadne odolný voči suchu, takže môže doplniť osevné postupy v teplejších oblastiach. Zároveň ide o plodinu s nízkymi nárokmi na chemickú ochranu. Pre kuchyňu predstavuje zaujímavú alternatívu pre všetkých, ktorí chcú rozšíriť jedálniček o prirodzene bezlepkové obilniny.
Čítajte viac Zo strukovín má najviac bielkovín aj železa, pomôže s vysokým cholesterolom a možno ani neviete, že ju môžete pestovať 
Čítajte viac Rímsky hrach neobsahuje ani gram lepku, je skvelou náhradou mäsa pre vegánov a pri jeho pestovaní ušetríte za vodu
