Návrat krakle belasej na Slovensko v rokoch 2020 až 2024 patril k najväčším ochranárskym úspechom. Teraz prichádza ďalší míľnik. Podľa aktuálnej tlačovej správy SOS/BirdLife Slovensko hniezdilo v roku 2025 na Slovensku 36 párov tohto nápadného stepného vtáka. Ornitológovia potvrdili 38 teritórií – najviac za posledných 25 rokov.
Foto: SHUTTERSTOCK
Údaje nadväzujú na dlhodobý trend, o ktorom sme informovali už pri vyhlásení krakle belasej za „Vtáka roka 2025“. Po období, keď tento druh na Slovensku celé desaťročie vôbec nehniezdil, ide o zlom, ktorý má zásadný význam pre naše miznúce stepné biotopy.
Čítajte viac Taraba spochybnil existenciu stepí na Slovensku: podľa aktivistov tak zmaril možnosť ochrany, u nás najohrozenejších druhov vtákov
Ako krakľa belasá takmer vymizla
SOS/BirdLife pripomína, že krakľa belasá bola kedysi bežným vtákom našich nížin. Od druhej polovice 20. storočia však jej početnosť rýchlo klesala – v dôsledku intenzívneho poľnohospodárstva, úbytku pasienkov, chemizácie a miznutia starých stromov s dutinami. Organizácia uvádza: „Tento počet predstavuje významné posilnenie populácie, ktorá v druhej polovici 20. storočia prechádzala rýchlym a rozsiahlym úbytkom.“ Hoci bola krakľa bežným druhom, od 50. rokov jej populácia prudko klesala. Po roku 2010 na Slovensku prestala hniezdiť úplne.
Situácia pritom nebola lepšia ani v širšom regióne. V Česku krakľa vyhynula v roku 1991, nehniezdi ani v Rakúsku či Slovinsku. Malé populácie v Poľsku, Litve a Lotyšsku prežívajú len na pokraji vymiznutia.
Kľúčový rok 2020: začiatok veľkého návratu
Zlom nastal v roku 2020, keď sa krakle po 24 rokoch objavili ako hniezdiče v stepiach juhovýchodného Slovenska. Zo šiestich párov vtedy štyri úspešne vyviedli mláďatá. Bol to začiatok pozvoľného rastu, ktorý sme sledovali aj v ďalších rokoch – v roku 2024 ornitológovia evidovali už 29 obsadených hniezd. Aktuálne údaje z roku 2025 ukazujú, že tento trend pokračuje a naberá na intenzite.
Hniezdne búdky ako najúčinnejšia ochranná metóda
Kľúčovým faktorom úspechu sú špeciálne hniezdne búdky. Krakľa je sekundárny dutinový hniezdič a prirodzených dutín v krajine dramaticky ubudlo. SOS/BirdLife vysvetľuje: „Tie umožňujú krakli vrátiť sa na lokality, kde vďaka existujúcej pastve nájde dostatok potravy.“ Za posledných päť rokov ochranári vyvesili viac ako 200 búdok, najmä na Východoslovenskej nížine. Mimoriadny posun priniesla minuloročná spolupráca s Nadáciou VSE a Východoslovenskou distribučnou. Vďaka nej pribudlo 70 búdok priamo na stĺpoch elektrického vedenia. Podľa odborníkov práve tento typ umiestnenia krakle výrazne preferujú. „Krakle z nich majú lepší rozhľad a sú lepšie chránené pred predátormi,“ uviedol riaditeľ SOS/BirdLife Slovensko Matej Repel.
Foto: FB/SOS/BirdLife Slovensko
Nové lokality a plán rozšírenia búdok počas zimy
Ochranári nekončia. Počas zimy plánujú inštalovať ďalšie búdky od východného Slovenska až po Podunajsko. Ján Gúgh zo SOS/BirdLife Slovensko dopĺňa: „Naším cieľom je pripraviť vhodné podmienky ešte pred príchodom vtákov z Afriky. Každá nová búdka môže znamenať ďalší pár a ďalšiu generáciu.“ Tieto aktivity zapadajú aj do širšieho projektu LIFE 4 STEPPE BIRDS, v rámci ktorého má byť nainštalovaných 800 búdok, obnovených 140 hektárov trávnych porastov a obnovená pastva na ploche 700 hektárov. Zuzana Paulo Lackovičová z SOS/BirdLife uviedla, že už v tejto sezóne pribudne 60 nových búdok a ďalších 50 v sezóne nasledujúcej.
Hrozby, ktoré krakle stále ohrozujú
Aj keď je súčasný stav povzbudivý, krakľa belasá zostáva ohrozeným druhom. Ornitológovia upozorňujú na tri hlavné riziká:
- úbytok pastvy a pestrých lúk,
- nedostatok hmyzu v dôsledku chemizácie a zmeny hospodárenia,
- ilegálny lov počas migrácie v Stredomorí.
Krakľa je druh, ktorý potrebuje pestrú krajinu – mozaiku trávnatých plôch, rozptýlených stromov a bohatú hmyzovú ponuku. „Recept na ochranu krakle poznáme. Otázne je, či ho dokážeme presadiť a udržať v praxi,“ pripomína Matej Repel.
Krakľa belasá ako symbol obnovy slovenských stepí
Krakľa belasá je jedným z najpestrejších vtákov našej krajiny. Jej tyrkysové a modré odtiene, gaštanový chrbát a fialovo-modré krídla jej kedysi vyslúžili prezývku „modrá vrana“. Aj preto sa stala „Vtákom roka 2025“ – symbolom nádeje pre slovenské stepi.
Jej návrat ukazuje, že aj druh na pokraji vymiznutia sa môže vrátiť, ak mu človek poskytne priestor a pomoc. Budúcnosť krakle je však stále otvorená. Ochrana tohto druhu zostáva spoločnou úlohou farmárov, ochranárov aj politikov – a jej úspech bude zároveň úspechom našej krajiny.
