Mlynárka dlhochvostá vyzerá, akoby ju niekto vytvoril pre radosť a nežnosť. Je to drobný vtáčik s načuchraným páperím, ktoré jej dodáva priateľský, až rozprávkový výraz. Zvláštnu eleganciu pridáva chvost – neuveriteľne dlhý, tenučký a pritom veľmi pohyblivý.
Keď fúka silný vietor, chvost mlynárkam odfukuje do bokov, občas až ponad chrbát pred hlavičku. Vtedy pôsobia komicky, akoby ich vietor unášal úplne iným smerom, než kam sa snažia letieť. Tento drobný výjav dobre poznajú všetci, ktorí ich sledujú cez zimu v parkoch či záhradách.
Spoločenský vták v každom ročnom období
Mlynárky sú jedny z najspoločenskejších vtákov našej prírody. Jeseň, zima aj leto patria k obdobiam, keď sa pohybujú v rodinných kŕdlikoch – malých, veľmi súdržných komunitách, ktoré spolu putujú krajinou. Neustále si udržiavajú kontakt jemným si-si-si alebo výraznejším čŕŕŕ-čŕŕŕ-čŕŕr.
A ak niektorá z nich zaostane – či už pri kŕmení, alebo pre prekážku v ceste – ostatným začne jej hlas chýbať. V tej chvíli sa kŕdlik otočí, vráti sa na miesto, kde sa oneskorila, alebo jej priletí na pomoc. Takto sa správa len niekoľko vtáčích druhov, a v prípade mlynárok ide o fascinujúcu ukážku súdržnosti a rodinného inštinktu.
Foto: SHUTTERSTOCK
Na jar sa skupiny rozdelia a mlynárky hniezdia vo dvojiciach. No aj v tomto období zostávajú v kontakte. Ak pár príde o znášku či mláďatá, nie je nezvyčajné, že sa nepripraví hneď na nové hniezdenie. Namiesto toho pomáha s opaterou mláďat susednému páru. Tento „vtáčí altruizmus“ je vedecky doložený a patrí k najkrajším prejavom ich správania. A osamotenú mlynárku? Tú stretnete takmer výlučne iba v jedinej chvíli – keď samček nosí potravu samičke sediacej na vajciach.
Foto: SHUTTERSTOCK
Príbuzná sýkorkám, no s vlastným šarmom
Hoci vyzerá celkom inak, mlynárka dlhochvostá je príbuzná sýkoriek. Uprednostňuje listnaté a zmiešané lesy, v čisto ihličnatých porastoch je menej početná. V zime však pravidelne schádza nižšie – do záhrad s ovocnými stromami, parkov či sídliskových zelene. Je stálym druhom, ktorý neodlieta ani počas najchladnejších januárových dní.
Foto: Canva
Majsterky architektúry
Ich hniezda patria medzi najkrajšie a najzložitejšie v Európe. Majú tvar guľovitého „domčeka“ s bočným vchodom a sú vytvorené takmer výlučne z machu. Ten je spojený pavučinovými vláknami, ktoré hniezdu dodávajú pružnosť – steny sa roztiahnu, keď mláďatá rastú, a pritom držia tvar. Vnútro je vystlané hrubou vrstvou jemného peria a srsti, aby mláďatám poskytlo teplo aj v chladnom počasí. Zvonku býva hniezdo obložené lišajníkmi, ktoré fungujú ako dokonalá maskovacia aj tepelnoizolačná vrstva.
Foto: SHUTTERSTOCK
Mlynárky zvyčajne hniezdia dvakrát do roka, čo je pri tak náročnej „stavbe“ obdivuhodný výkon.
Malé pomocníčky záhradníkov
Mlynárky sa živia najmä drobným hmyzom, pavúkmi, larvami a vajíčkami skrytými v konároch. Pre záhrady sú veľmi užitočné – v zime odstraňujú škodcov, ktorých by si človek takmer nevšimol. Na kŕmidlá zaletia len občas, ale lojové gule bez plastových sieťok či lojové bloky sú pre ne vítaným spestrením. Ak im ponecháte v záhrade husté kry, konáre alebo prirodzené úkryty, odmenia sa pravidelnými návštevami.
Foto: SHUTTERSTOCK
Zimná krása, ktorá sa objaví a zmizne
Najčastejšie ich zazriete v najtichších zimných ránach. Priletia v skupinke, prebehnú po konároch ako živé iskričky, preskúmajú každý skrytý kút a o minútu sú preč. Krátke stretnutie, ktoré však dokáže rozžiariť celý deň.
Foto: SHUTTERSTOCK
Čítajte viac KVÍZ: Viete, ktoré vtáky u nás zostávajú počas zimy? Otestujte sa v našom obrázkovom kvíze
