Čítajte viac Pes, ktorý rozpráva? Revolučný obojok prezradí, čo váš miláčik cíti. Vedci dokonca dekódujú emócie ošípaných na farmách
Japonská štúdia ukazuje, že tínedžeri vyrastajúci v domácnosti so psom majú lepšie psychické skóre a menej problémového správania, pričom jedným z možných vysvetlení sú zmeny v ich mikrobióme.
Naznačujú to výsledky rozsiahlej longitudinálnej analýzy, ktorú viedol veterinárny lekár a behaviorálny vedec Takefumi Kikusui z Azabu University v Japonsku. Výskum bol publikovaný v odbornom časopise iScience a vychádzal z dát známej Tokyo Teen Cohort Study.
Čítajte viac KVÍZ: Spoznáte legendárnych filmových psov? Overte si pamäť – len skutočný fanúšik získa plný počet bodov
Menej úzkosti, menej agresivity, viac sociálnej istoty
Vedci analyzovali údaje 343 zdravých adolescentov. Z nich 96 vyrastalo od detstva v domácnosti so psom, ostatní psa nikdy nemali. Psychický stav detí hodnotili pomocou štandardizovaného dotazníka Child Behavior Checklist (CBCL), ktorý sleduje napríklad mieru úzkosti, sociálneho stiahnutia, problémového správania či agresivity.
Výsledok bol prekvapivo konzistentný. Deti, ktoré mali psa vo veku 13 rokov, vykazovali o rok neskôr nižšie skóre sociálnych problémov, menej prejavov agresivity, delikventného správania aj myšlienkových ťažkostí. Tento rozdiel pretrvával aj po zohľadnení pohlavia, príjmu domácnosti či veľkosti rodiny.
Autori štúdie upozorňujú, že nejde len o subjektívny pocit pohody. Ide o merateľné rozdiely v správaní, ktoré sa objavujú práve v období intenzívneho vývoja mozgu, keď dozrieva limbický systém aj prefrontálna kôra – teda oblasti zodpovedné za emócie, empatiu a sociálne rozhodovanie.
Mikrobióm ako skrytý hráč v pozadí
Zaujímavý obrat priniesla analýza slín účastníkov. Hoci celková druhová rozmanitosť baktérií bola u oboch skupín podobná, zloženie mikrobiómu sa líšilo. U tínedžerov so psom sa častejšie vyskytovali niektoré baktérie rodu Streptococcus a Prevotella, ktoré sa bežne nachádzajú aj u psov.
Podľa autorov štúdie môže práve táto zmena súvisieť s takzvanou črevno-mozgovou osou – mechanizmom, prostredníctvom ktorého mikrobióm ovplyvňuje hormonálne, nervové a imunitné procesy. Na túto súvislosť upozorňuje aj prehľadová štúdia publikovaná v Frontiers in Psychology, ktorá opisuje, ako mikrobióm ovplyvňuje sociálne správanie a emočnú reguláciu.
Keď baktérie „prehovoria“ aj u myší
Aby vedci preverili, či ide len o náhodnú koreláciu alebo o možný biologický mechanizmus, urobili ďalší krok – mikrobióm zo slín tínedžerov preniesli na laboratórne myši bez vlastnej mikroflóry.
Výsledok bol opäť pozoruhodný. Myši, ktoré dostali baktérie od detí vyrastajúcich so psom, vykazovali viac sociálneho správania, častejšie sa približovali k iným jedincom a prejavovali správanie pripomínajúce empatiu. Práve niektoré kmene Streptococcus sa ukázali ako silne prepojené so sociálnou aktivitou – u ľudí aj u myší.
Autori štúdie však zdôrazňujú, že nie všetky baktérie rodu Streptococcus pôsobia rovnako. Niektoré kmene mali pozitívny vplyv, iné neutrálny alebo dokonca opačný. Aj preto vedci hovoria o potrebe detailnejších genetických analýz v budúcnosti.
Foto: SHUTTERSTOCK
Nie zázračný recept, ale dôležitý diel skladačky
Výskumníci zároveň upozorňujú, že samotný pes nie je univerzálnym riešením psychických ťažkostí. Starostlivosť o problémového alebo zle vychovaného psa môže naopak stres zvyšovať. Navyše zatiaľ nie je jasné, či sa baktérie prenášajú priamo zo psa na človeka, alebo či pes mikrobióm nepriamo mení tým, že znižuje stres a podporuje pohyb a sociálne interakcie.
Na tieto otázky upozornil aj Stefan Reber z Ulm University, ktorý sa na výskume nepodieľal. Ako uvádza britský denník The Guardian, štúdia zatiaľ ukazuje súvislosť, nie definitívny dôkaz príčiny.
Zaujímavé je, že samotní autori dodávajú aj praktickú poznámku: podobné pozitívne efekty možno podporiť aj bez psa – napríklad udržiavaním pestrej a zdravej mikrobiálnej rovnováhy, čo potvrdzujú aj iné výskumy o vplyve stravy a životného štýlu na psychiku.
Foto: SHUTTERSTOCK
Čo z toho vyplýva pre rodiny
Štúdia z Japonska neprináša jednoduché odporúčanie: „zaobstarajte si psa“. Skôr ukazuje, že dlhodobé spolužitie so zvieraťom môže jemne, ale trvalo formovať prostredie, v ktorom dospievajúci vyrastajú – vrátane ich mikrobiálneho sveta.
Ako naznačujú autori v závere publikácie v iScience, ide pravdepodobne o výsledok tisícročnej koexistencie človeka a psa. Nie hlučný efekt, ale tichý biologický vplyv, ktorý sa prejavuje až v správaní, empatii a sociálnych vzťahoch.
Čítajte viac Líže vás či vaše deti pes a myslíte si, že je to v poriadku? Známy lekár má na psie sliny jasný názor. Jeho odpoveď mnohých prekvapí
