V zime v nich prečkávajú chlad, skrývajú sa pred predátormi a pripravujú sa na príchod mláďat. Práve v tomto období sa oplatí vedieť, ako veveričky žijú – a čo im v blízkosti ľudských obydlí skutočne pomáha.
Kedy a prečo veveričky stavajú hniezda
Veverica obyčajná (Sciurus vulgaris) žije v ihličnatých, listnatých aj zmiešaných lesoch, no objavuje sa tiež v parkoch, mestských alejach a záhradách. Ak má dostatok potravy, rýchlo sa prispôsobí aj prostrediu v blízkosti človeka.
Na rozdiel od mnohých iných drobných cicavcov si však nevystačí s jedným úkrytom. Veverička si v rámci svojho teritória buduje viacero hniezd. Slúžia jej ako nocľah, miesto na odpočinok počas dňa, úkryt pred nepriazňou počasia, ale aj ako bezpečné zázemie pre mláďatá. V jednom období môže mať vybudovaných aj niekoľko hniezd naraz.
V zime v nich drží zimný pokoj. Neupadá do pravého zimného spánku, no väčšinu času prespí a len na krátko vychádza za potravou. Práve v tomto období, často už od decembra, sa začína aj obdobie párenia. Samica si vtedy pripravuje osobitné hniezdo, v ktorom neskôr privádza na svet mláďatá.
Ako vyzerá príbytok veveričky a z čoho je postavený
Hniezdo je zvyčajne umiestnené vysoko v korunách stromov, najčastejšie v rozkonárení blízko kmeňa. Veveričky ho stavajú z vetvičiek, konárikov, kúskov kôry a drobného dreva. Zvonku pôsobí pevne a kompaktne, aby odolalo vetru, mrazu aj dažďu.
Vnútro hniezda je naopak mäkké a dôkladne vystlané. Veveričky používajú suché lístie, trávu, mach, jemné vlákna, niekedy aj perie. Príbytok má spravidla viac vchodov – minimálne dva. Slúžia ako únikové cesty v prípade nebezpečenstva, pretože medzi prirodzených nepriateľov veveričiek patria kuny, dravé vtáky aj domáce mačky.
Občas si veveričky zjednodušia prácu a obsadia opustené vtáčie hniezda, dutiny v stromoch alebo nevyužité vtáčie búdky. Výnimočne sa objavujú aj pod strechami domov či na balkónoch, najmä ak v okolí chýbajú staršie stromy.
Prečo má veverica viac hniezd naraz
Budovanie viacerých hniezd nie je rozmar, ale stratégia prežitia. Ak jeden úkryt poškodí silný vietor, výrub stromu alebo iný zásah, veverička má okamžite k dispozícii náhradné miesto. Zároveň si tak skracuje vzdialenosť medzi miestom odpočinku a zdrojmi potravy.
Veveričky sú väčšinu roka samotárske. Spolu sa zdržujú len krátko počas párenia. Každý jedinec preto využíva vlastné hniezda a svoje územie si aktívne stráži.
Ako veveričkám pomôcť v záhrade
Ak sa veveričky objavujú vo vašom okolí, môžete im nenápadne pomôcť. Základom je pestrá ponuka potravy, najmä v zime. Obľubujú lieskové a vlašské orechy, slnečnicové semená, šišky ihličnanov či sušené ovocie.
Veľkou výhodou je záhrada s vyššími stromami, hustými kríkmi a živými plotmi, ktoré poskytujú krytie. Ak chcete ísť ešte ďalej, môžete veveričkám ponúknuť aj vyrobené hniezdo – búdku. Hotové veveričie domčeky sú dostupné v obchodoch, no zručnejší záhradkári si ich dokážu vyrobiť aj sami.
- Hniezdo môže byť z prútia, prípadne z masívneho, neošetreného dreva.
- Dôležité sú rozmery – vnútorný priestor by mal mať približne 30 × 30 centimetrov a výšku okolo 35 centimetrov.
- Nezabudnite na viacero vstupných otvorov. Ideálne sú dva až tri s priemerom približne sedem centimetrov. Jeden z nich by mal smerovať bližšie ku kmeňu stromu a mierne nadol, aby bol chránený pred dažďom a vetrom.
- Do vnútra môžete pridať mach či suchú trávu – zvyšok si už veverička upraví sama.
- Búdku upevnite aspoň päť metrov nad zemou, ideálne do rozkonárenia stromu alebo pevne ku kmeňu. Čím pokojnejšie miesto, tým väčšia šanca, že si ju veveričky osvoja.
Nenápadní susedia, ktorí stoja za pozornosť
Veveričky sú citlivým ukazovateľom zdravého prostredia. Ak sa zdržiavajú vo vašej záhrade, znamená to, že našli dostatok potravy, úkrytov aj pokoja. Ich hniezda si síce často ani nevšimneme, no práve v nich sa odohráva veľká časť ich života – od zimného odpočinku až po výchovu mláďat. Stačí málo a môžete byť tichým svedkom tohto nenápadného, no fascinujúceho sveta.