Najnovšie sa k pôvodným ôsmim okresom pridal okres Pezinok, kde bola za zamorenú zónu určená obec Modra a za nárazníkovú zónu celý okres. Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave zároveň zverejnil akčné plány boja proti tejto karanténnej chorobe pre všetky dotknuté okresy.
Zlaté žltnutie viniča spôsobuje fytoplazma Grapevine flavescence dorée phytoplasma (GFDP) a patrí medzi najvážnejšie choroby viniča v Európe. Odborníci upozorňujú, že bez koordinovaného postupu môže mať ochorenie devastujúce ekonomické následky.
Čítajte viac Vážna karanténna choroba ohrozuje budúcnosť slovenských vinohradov a neobchádza ani vinič v záhradách
Deväť okresov v karanténe, stovky vzoriek pod drobnohľadom
ÚKSÚP potvrdil, že akčné plány platia okrem okresu Pezinok aj pre okresy Nové Zámky, Levice, Nitra, Komárno, Galanta, Sobrance, Veľký Krtíš a Zlaté Moravce. Súčasťou dokumentov je schéma ochrany a zoznam povolených prípravkov na ošetrenie viniča. Do 12. decembra spracoval ústav 595 zo 732 odobratých vzoriek viniča. Z nich bolo 112 pozitívnych, čo predstavuje mieru pozitivity 18,82 percenta. Povinné laboratórne testovanie sa od roku 2026 bude týkať všetkého množiteľského materiálu viniča určeného na výsadbu. „Karanténa bola vyhlásená v ôsmich okresoch, ktoré sú zatiaľ potvrdené – Nové Zámky, Galanta, Sobrance, Levice, Nitra, Zlaté Moravce, Komárno a Veľký Krtíš,“ uviedol minister pôdohospodárstva Richard Takáč po rokovaniach s odborníkmi a vinármi ešte v novembri. Aktuálne údaje však už hovoria o deviatich okresoch. Minister zároveň informoval, že Slovensko už nebude odkázané na zahraničné laboratóriá. Rezort zakúpil analyzátor, ktorý umožní rýchle testovanie vzoriek priamo na Slovensku. Ako problém označil aj neobhospodarované vinohrady. „Na Slovensku máme pomerne veľa — možnože to budú tisícky hektárov vinohradov — ktoré nie sú obhospodarované,“ podčiarkol.
Povinnosti sa netýkajú len veľkých vinohradov
ÚKSÚP aj samosprávy v karanténnych okresoch zdôrazňujú, že nariadené opatrenia sa vzťahujú na všetkých pestovateľov viniča, vrátane drobných vlastníkov v záhradách a pri domoch. V zamorenej zóne platí zákaz dosádzania a zakladania množiteľských porastov, povinnosť likvidácie všetkých príznakových rastlín vrátane koreňového systému a dezinfekcia používaného náradia. Nevyhnutné je monitorovanie výskytu cikádky viničovej (Scaphoideus titanus) ako hlavného prenášača nákazy a vykonanie minimálne dvoch postrekov proti tomuto škodcovi. Nové výsadby sú možné až po dvojročnom pestovaní inej plodiny, ktorá nie je hostiteľom fytoplazmy. V nárazníkových zónach sa opatrenia rozširujú o intenzívne prieskumy bezpríznakových rastlín, povinné vzorkovanie nových výsadieb a prísnu kontrolu množiteľských porastov.
Foto: Jozef Sedlák
Štát pod paľbou kritiky, obce preberajú iniciatívu
Reakcia štátu vyvolala kritiku opozície. „V prípade zlatého žltnutia viniča Ministerstvo pôdohospodárstva, podobne ako pri iných ochoreniach, takmer vôbec nereaguje, resp. reaguje neskoro a nepredvída choroby, ktoré sa dali predvídať,“ vyhlásil Ivan Štefunko, podpredseda Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti. Podľa neho chýbajú jasné finančné mechanizmy aj dlhodobý plán. „Choroba zlatého žltnutia viniča je vážny problém. Vinári chceli analyzátor, chceli pokyny. Dnes nemajú nič.“ Poslankyňa Tamara Stohlová doplnila: „Vláda hazarduje so slovenským vidiekom. Nákaza je na Slovensku už od roku 2021. Dnes sa nachádza v ôsmich okresoch. No plán štátu stále nie je jasný.“ Na tento tlak reagujú niektoré obce vlastnými krokmi. V Mojmírovciach sa pripravuje koordinovaný zásah na úrovni celej komunity. Podľa špecialistu na ochranu viniča Bruna Gábela možno epidémiu zastaviť len vtedy, ak zasiahnu všetci naraz a rovnakým spôsobom. „Úspech závisí od toho, či všetci zasiahnu v rovnakom termíne a rovnakými metódami,“ zdôraznil.
Čítajte viac Zabijak viniča sa nešíri len cikádkou – experti varujú: noví škodcovia môžu ohroziť aj zdravé vinohrady bez príznakov
Likvidácia vinohradu je často nevyhnutná
Z ekonomického hľadiska ide o jeden z najtvrdších zásahov, s akými sa vinohradníci môžu stretnúť. „Musí sa okamžite vyklčovať vinohrad. Samozrejme, priama škoda je aj to, že nie je úroda,“ uviedla výkonná riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska Jaroslava Kaňuchová Pátková. Na vážnosť situácie upozorňuje aj Stanislav Barok z ÚKSÚP. „Táto choroba je zákerná. Dlhé roky sa neprejaví a potom zrazu spôsobí kolaps krov — tak ako sa to stalo v južnom Francúzsku alebo v Taliansku. Ak by sa vo vinohrade rozšírila bez kontroly, znamenalo by to ekonomickú katastrofu,“ varuje.
Príznaky sa objavujú v lete, no rozhoduje zima a jar
Typické príznaky zlatého žltnutia viniča sa najčastejšie objavujú v letných mesiacoch, približne od júla. Pri bielych odrodách dochádza k žltnutiu listov, pri modrých k ich sčervenaniu, najmä na častiach vystavených slnku. Listy sa stáčajú smerom nadol, sú kovovo lesklé a krehké, výhonky zle vyzrievajú a úroda často úplne zlyhá. Práve zimné a jarné obdobie je však rozhodujúce pre zvládnutie nákazy. Likvidácia napadnutých krov, dezinfekcia náradia a jednotný postup celej obce môžu rozhodnúť o tom, či sa chorobu podarí zastaviť — alebo sa bude ďalej šíriť. Zlaté žltnutie viniča tak nie je len problémom jednotlivých vinohradov. Je to test spolupráce medzi štátom, samosprávami a pestovateľmi, ktorý rozhodne o budúcnosti celých vinohradníckych oblastí.
Foto: EPPO/ÚKSÚP
