Zvuky, ktoré nedokážu predvídať ani pochopiť, sa opakujú celé hodiny, menia intenzitu, prichádzajú z rôznych smerov a sprevádzajú ich vibrácie aj svetelné záblesky. To všetko bez možnosti úniku a bez vysvetlenia. Cieľom nie je zbaviť psa strachu – ten je prirodzenou reakciou. Dá sa však urobiť veľa pre to, aby silvestrovskú noc prežil v bezpečí, s menším napätím a bez paniky.
Strach nie je rozmaznanosť
Reakcia psa na ohňostroje nie je otázkou výchovy ani poslušnosti. Psy majú výrazne citlivejší sluch než ľudia a vnímajú aj nízkofrekvenčné zvuky a vibrácie, ktoré človek často ani nezaregistruje. Kľúčovú úlohu zohráva aj nepredvídateľnosť – pes netuší, kedy ďalší výbuch príde a odkiaľ. U niektorých psov sa citlivosť na hluk časom zmierni, u iných sa, naopak, zhoršuje. Záleží na povahe, predchádzajúcich skúsenostiach, zdravotnom stave aj na tom, či sa strach v minulosti spojil s výrazne negatívnym zážitkom.
Príprava sa začína skôr než 31. decembra
Silvester sa zvláda lepšie, ak sa naň myslí s predstihom. Pomáha zachovať bežný denný režim, naplánovať dlhšiu vychádzku ešte za svetla a vyhnúť sa zbytočnému chaosu v domácnosti. Pes by nemal vstupovať do večera už rozrušený. Dôležité je aj zabezpečenie priestoru. Zatvorené okná, zatiahnuté rolety či závesy tlmia hluk aj svetelné záblesky a zároveň znižujú riziko, že sa pes v panike pokúsi o útek.
Miesto, kde má pes pocit kontroly
Každý pes by mal mať možnosť stiahnuť sa na miesto, kde sa cíti bezpečne. Môže to byť tichá miestnosť, pelech v kúte alebo priestor za nábytkom. Pomáha, ak tam má známu deku či hračku s pachom domova. Niektoré psy vyhľadávajú blízkosť človeka, iné potrebujú úkryt. Obe reakcie sú v poriadku. Dôležité je psa nenútiť a rešpektovať jeho voľbu.
Majiteľ ako opora, nie zdroj napätia
Psy veľmi citlivo vnímajú emócie ľudí. Ak je majiteľ nervózny, reaguje prehnane na každý zvuk alebo psa neustále kontroluje, napätie sa prenáša. Najviac pomáha pokojné správanie, predvídateľná rutina a tichá prítomnosť. Byť nablízku neznamená panicky utešovať. Jemný hlas, pokojné správanie a normálne fungovanie domácnosti dávajú psovi signál, že je v bezpečí.
Zvuky a svetlá sa dajú aspoň zmierniť
Úplné ticho doma nevznikne, no prostredie sa dá upraviť tak, aby bolo znesiteľnejšie. Pustený televízor alebo pokojná hudba pomáhajú prekryť náhle výbuchy. Zatienenie okien obmedzí svetelné záblesky, ktoré môžu stres ešte zvyšovať. Cieľom nie je hluk „prehlušiť“, ale vytvoriť rovnomernejšie, menej prekvapivé podnety.
Pomocné prostriedky bez sľubov zázrakov
Niektorí majitelia využívajú feromónové difuzéry, upokojujúce oblečky, žuvacie hračky alebo maškrty, ktoré psa zamestnajú. Tieto pomôcky môžu u časti psov znížiť napätie, no nefungujú univerzálne a nie sú riešením na počkanie. Ak sa niečo skúša prvýkrát, je lepšie otestovať to ešte pred Silvestrom, nie priamo v kritickej noci. Každý pes reaguje inak – to, čo pomôže jednému, nemusí fungovať u druhého.
Keď je stres viac než len nepríjemný
U niektorých psov sa strach prejavuje výraznejšie – trasením, panickými pokusmi o útek, odmietaním potravy, neschopnosťou oddýchnuť si alebo obrannou agresiou. V takých prípadoch nejde len o bežnú nepohodu. Ak má pes dlhodobý alebo extrémny strach, je na mieste poradiť sa s veterinárnym lekárom alebo skúseným behavioristom. Podávanie liekov či „upokojujúcich prípravkov“ bez odbornej konzultácie môže situáciu zhoršiť.
Kedy už strach nie je normálny: odpovedá veterinárka
Kedy je silvestrovský strach ešte zvládnuteľný a kedy už ide o problém, ktorý netreba podceňovať? Na otázky odpovedá Silvia Bočáková z veterinárnej ambulancia Simba v Trenčíne.
Podľa akých prejavov viete vy ako veterinárka rozlíšiť, že u psa už nejde len o bežný silvestrovský strach, ale o problém, ktorý si vyžaduje odbornú pomoc?
Ja to rozlišujem hlavne podľa sily a trvania reakcie. Ak sa pes bojí len počas najväčšieho hluku, drží sa v blízkosti majiteľa a po Silvestri je zase v pohode, beriem to ako bežný strach. Problém je vtedy, keď to prerastie do paniky, t. j. pes sa nekontrolovateľne trasie, silno sliní, lapá po dychu, má hnačku či vracia, snaží sa utiecť, ubližuje si, ničí byt alebo úplne odmieta potravu a vodu. Dôležité je aj to, keď reaguje už na vzdialené alebo slabé zvuky, bojí sa niekoľko dní pred Silvestrom alebo ešte dlho po ňom, prípadne sa ten strach z roka na rok zhoršuje. Vtedy už nejde len o silvestrovský stres a určite je na mieste riešiť to odborne.
S akými najčastejšími chybami majiteľov sa počas Silvestra stretávate v praxi – teda s vecami, ktoré sú síce myslené dobre, ale môžu psovi stres ešte zhoršiť?
Veľmi často vidím, že majitelia to myslia dobre, ale nevedomky psovi stres ešte zhoršia. Typickou chybou je prehnané utešovanie, neustále hladkanie, ľútostivý hlas či branie na ruky v momente paniky. Tým psovi vlastne potvrdzujeme, že sa naozaj deje niečo hrozné. Rovnako nie je vhodné psa nútiť, aby to vydržal, napríklad ho brať von počas ohňostrojov alebo ho nechať samého doma s tým, že si zvykne. Asi najčastejšou chybou je však to, že sa problém začne riešiť až vtedy, keď je pes v úplnej panike. Pri strachu z hluku pritom veľmi platí, že prevencia a riešenie vopred sú oveľa účinnejšie než snaha zachraňovať situáciu na poslednú chvíľu.
Ak majiteľ uvažuje o pomoci vo forme prípravkov alebo liekov, čo by mal vedieť ešte pred tým, než príde na konzultáciu k veterinárovi?
Ak uvažujete o prípravkoch alebo liekoch pre psa so strachom z hluku, je dobré vedieť niekoľko vecí ešte pred konzultáciou s veterinárom. Každý pes je iný, líšia sa povahou, temperamentom aj zdravotným stavom, preto neexistuje univerzálne riešenie, ktoré by fungovalo na všetkých.
Na mierny stres alebo preventívne sa dajú použiť prírodné preparáty, ktoré sa môžu podávať už niekoľko dní vopred a telo psa pritom nezaťažujú. Sú dostupné v rôznych formách (tablety, pasty, gély či sirupy) podľa toho, čo psovi vyhovuje. Väčšinou obsahujú aminokyseliny a bylinky (napr. valeriánu, medovku), ktoré podporujú pokoj a vyrovnanosť psa bez zbytočnej ospalosti.
Ak pes potrebuje silnejšie lieky proti strachu, tie môže predpísať len veterinár po vyšetrení, aby sme mali istotu, že sú pre psa bezpečné. Majiteľ sa dozvie o účinkoch, možných nežiaducich reakciách a aj o tom, ako rozpoznať prípadné predávkovanie a čo robiť.
So strachom sa pritom dá pracovať dlho pred Silvestrom. Pes, ktorý sa bojí hluku, sa ho nemusí báť celý život, dá sa na hluk zvyknúť a naučiť ho pokojnej reakcii. V súčasnosti existujú behaviorálni špecialisti, odborníci na správanie, ktorí s týmto problémom dokážu veľmi efektívne pomôcť.
Konzultácia s veterinárom je dôležitá, aby sme mohli nastaviť správny prípravok, jeho dávku aj vhodné načasovanie, aby bol pes aj majiteľ v bezpečí.
Bezpečnosť vonku je kľúčová
V období okolo Silvestra je vhodné prispôsobiť venčenie. Chodiť von v pokojnejších časoch, vyhýbať sa rizikovým miestam a mať psa vždy na vôdzke a v dobre zabezpečenom postroji alebo obojku. Úteky počas ohňostrojov patria medzi najčastejšie dôvody straty psa v tomto období. Ak pes odmieta ísť von, je lepšie rešpektovať jeho potrebu bezpečia než riskovať paniku. Jedna nehoda v byte je menším problémom než zranenie alebo útek.
Ráno po hlučnej noci
Silvester sa pre psa nekončí úderom polnoci. Stres môže doznievať ešte celý nasledujúci deň. Pomáha pokojné ráno, návrat k rutine a dostatok priestoru na oddych. Niektoré psy potrebujú viac spánku a ticha než zvyčajne – je to prirodzená reakcia. Silvestrovská noc nikdy nebude pre psy príjemná. Dá sa však prežiť pokojnejšie a bezpečnejšie. Niekedy stačí málo – predvídateľnosť, ticho, rešpekt a blízkosť človeka, ktorému pes dôveruje.