Ešte pred sto rokmi patril drop veľký (Otis tarda) k typickým obyvateľom slovenských nížin. Jeho početnosť sa pred prvou svetovou vojnou odhadovala na viac než 2 000 jedincov. Dnes ide o jedného z najvzácnejších hniezdiacich vtákov na Slovensku.
Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, každoročne prostredníctvom kampane Vták roka približuje verejnosti druhy s výnimočným ochranárskym príbehom. V prípade dropa ide o príbeh dramatického úbytku, ale aj opatrného návratu do krajiny.
Od bežného druhu k poslednému útočisku
Drop veľký patrí k najťažším lietajúcim vtákom Európy a celosvetovo je zaradený medzi druhy ohrozené vyhynutím. Na Slovensku sa v minulosti vyskytoval na veľkej časti nížin. Zlom nastal v priebehu 20. storočia, keď krajinu zásadne zmenila intenzifikácia poľnohospodárstva. Rozoranie medzí a úhorov, sceľovanie polí, chemizácia, pytliactvo aj výstavba elektrických vedení, do ktorých vtáky narážali, viedli k prudkému poklesu populácie. Po roku 2005 u nás hniezdili už len posledné jedince. Zo Žitného ostrova aj z území severne od Malého Dunaja dropy prakticky vymizli. Dnes je jeho posledným stabilným hniezdiskom Chránené vtáčie územie Sysľovské polia.
Opatrný optimizmus po rokoch útlmu
Napriek dlhodobo nepriaznivému vývoju prinášajú posledné roky prvé pozitívne signály. Vďaka cieleným ochranárskym opatreniam a spolupráci viacerých subjektov sa drop veľký opäť objavuje na miestach, kde dlhé roky chýbal. V roku 2025 na Slovensku zahniezdilo približne desať sliepok, pričom každé úspešné vyvedenie mláďat má pre budúcnosť druhu zásadný význam. „To, že dnes dropy opäť vídame na miestach, kde dlhé roky chýbali, ešte neznamená, že ich je veľa. Znamená to však, že snaha všetkých, ktorí sa usilujú o ochranu dropa, obnovu jeho biotopov a minimalizovanie vyrušovania, prináša ovocie a že prijaté opatrenia fungujú – a že v nich musíme pokračovať,“ vysvetľuje Jozef Ridzoň zo SOS/BirdLife Slovensko.
Slovensko ako kľúčové zimovisko strednej Európy
Význam ochrany dropa veľkého na Slovensku ďaleko presahuje hranice krajiny. Počas zimy u nás pravidelne zimuje viac ako 600 jedincov prilietajúcich z Rakúska a západného Maďarska. Spolu so slovenskými vtákmi ide približne o 75 percent celej stredoeurópskej populácie. Slovensko tak zohráva nezastupiteľnú úlohu pri zachovaní druhu v regionálnom meradle. Ochrana zimovísk a hniezdisk je preto kľúčová nielen pre domácu populáciu, ale aj pre budúcnosť dropa v celej strednej Európe. „Bez bezpečných a nevyrušovaných zimovísk by ochrana dropa v celej strednej Európe nebola možná. Slovensko má v tomto smere nezastupiteľnú úlohu,“ zdôrazňuje Ridzoň.
Foto: SHUTTERSTOCK
Keď sa príbeh ochrany opakuje
Voľba dropa veľkého za Vtáka roka 2026 prirodzene nadväzuje na predchádzajúci ročník kampane. Vtákom roka 2025 bola krakľa belasá, druh poľnohospodárskej krajiny, ktorý zo Slovenska na celé desaťročie úplne vymizol. Posledné hniezdenie bolo zaznamenané v roku 2010, no vďaka cielenej ochrane a inštalácii hniezdnych búdok sa krakľa po roku 2020 začala opäť vracať. V roku 2024 už ornitológovia zaznamenali 29 obsadených hniezd. Príbeh jej návratu ukazuje, že aj lokálne vyhynutý druh sa môže vrátiť, ak má k dispozícii vhodné prostredie. Pri dropovi však odborníci upozorňujú, že situácia je krehkejšia a bez pokračovania opatrení sa môže rýchlo zmeniť k horšiemu.
Žitný ostrov: silné zimovisko, citlivé miesto
Osobitnú úlohu zohráva Žitný ostrov a širšie okolie Bratislavy. Práve tu bola v posledných zimách zaznamenaná mimoriadne vysoká koncentrácia dropov, miestami označovaná za jednu z najvyšších na svete. Ide o dôkaz, že vytvorené podmienky vtákom vyhovujú, no zároveň aj o riziko – ak sa väčšina populácie sústredí na veľmi malom území, zvyšuje sa jej zraniteľnosť. Nevhodne nastavené opatrenia, nadmerné vyrušovanie alebo zmeny v hospodárení môžu v krátkom čase ohroziť celú stredoeurópsku populáciu. Aj preto ornitológovia zdôrazňujú, že vysoké počty samy o sebe neznamenajú bezpečie a ochrana musí zostať dlhodobo systematická.
Čítajte viac Prekvapenie na Žitnom ostrove: Pri Bratislave je aktuálne najvyššia hustota tohto vtáčieho druhu na svete
Ochrana prírody a ľudia v jednej krajine
Súčasťou ochrany dropa je aj snaha zladiť potreby prírody s potrebami ľudí. Pre miestnych obyvateľov a návštevníkov vznikajú oddychové miesta mimo chránených zón, drobná rekreačná infraštruktúra, náučné prvky a pozorovateľne vtáctva z bezpečnej vzdialenosti. „Tvorba oddychových miest mimo chráneného územia s drobnou rekreačnou infraštruktúrou, náučnými prvkami a pozorovateľňami vtáctva z bezpečnej vzdialenosti sú doplňujúce opatrenia, ktoré napomáhajú udržať na zimoviskách a hniezdiskách dropa pokoj. Zároveň však približujú ich život verejnosti tak, aby si budovala pozitívny osobný vzťah k ich ochrane. Túto úlohu na seba prevzal Magistrát hlavného mesta Bratislavy,“ dopĺňa námestník Jakub Mrva.
Čítajte viac Prečo vtákom v zime nezamŕzajú nohy a kde robia ľudia pri kŕmení chyby? Jedna z nich môže mať katastrofálne následky
Spolupráca, ktorá dáva šancu návratu
To, že dnes dropy vidíme častejšie, nie je náhoda. Ide o výsledok desaťročí systematickej obnovy biotopov najmä v Rakúsku, ku ktorej sa v posledných rokoch aktívne pridalo aj Slovensko. Spolupráca štátu, samospráv, ochranárov, poľnohospodárov a mimovládnych organizácií viedla k obnove desiatok hektárov vhodných biotopov. Dôležitú úlohu zohráva aj projekt LIFE Steppe on Border, ktorý ukazuje, že aj na Slovensku existuje reálna šanca dropa veľkého nielen udržať, ale postupne mu vrátiť miesto v krajine.
Pomôcť môže aj verejnosť
Do ochrany dropa veľkého sa môže zapojiť aj verejnosť. Každé pozorovanie je cenné a pomáha lepšie pochopiť pohyb a správanie tohto druhu. Prípadné pozorovania dropov mimo CHVÚ Sysľovské polia môžu obyvatelia južného Slovenska nahlásiť ornitológom, ktorí tieto údaje využívajú pri plánovaní ďalších ochranných krokov.
Čítajte viac Taraba spochybnil existenciu stepí na Slovensku: podľa aktivistov tak zmaril možnosť ochrany, u nás najohrozenejších druhov vtákov
