Nejde len o výchovu či individualitu. Najnovší výskum ukazuje, že schopnosť učiť sa pozorovaním človeka môže súvisieť aj s tým, na čo bolo plemeno historicky vyšľachtené.
Na zaujímavé rozdiely upozornila štúdia etológov z Eötvös Loránd University, publikovaná vo vedeckom časopise Animals. Výsledky naznačujú, že niektoré skupiny psov sú prirodzene viac naladené na ľudské správanie než iné – a v praktických situáciách z toho dokážu výrazne profitovať.
Sociálne učenie: čo to vlastne znamená
Sociálne učenie je schopnosť získať nové informácie pozorovaním správania iných. U psov ide o výnimočne silnú vlastnosť. Už desaťročia výskumy ukazujú, že psy sa dokážu učiť nielen od iných psov, ale aj priamo od ľudí – a často prekvapivo presne kopírujú to, čo videli. Dlhý čas sa však zdalo, že medzi jednotlivými plemenami v tejto oblasti neexistujú výrazné rozdiely. Nová štúdia prináša jemnejší, no dôležitý posun: nejde ani tak o konkrétne plemeno, ale o jeho funkčné zaradenie.
Foto: SHUTTERSTOCK
Ako vedci psy rozdelili
Výskum viedol etológ Péter Pongrácz spolu s Petrou Dobos, ktorá sa téme venovala vo svojej bakalárskej práci. Psy rozdelili do dvoch širokých funkčných skupín.
- Prvou skupinou boli kooperatívne pracovné psy – teda plemená, ktoré boli po generácie šľachtené na úzku spoluprácu s človekom. Patria sem pastierske psy, retrievery či stavače.
- Druhú skupinu tvorili nezávislé pracovné psy, ako teriéry, chrty, severské špice alebo strážne psy stád, ktoré pri práci tradične fungovali samostatnejšie, bez neustáleho vedenia človekom.
Foto: SHUTTERSTOCK
Test s prekážkou, ktorý mnohých psov potrápil
Takmer sto psov absolvovalo známy V-shaped fence detour test. Odmena bola umiestnená za priehľadným drôteným plotom v tvare písmena V. Pes sa k nej nemohol dostať priamo – musel pochopiť, že riešením je obísť prekážku dookola. Pre mnohé psy ide o náročnú úlohu, ktorú nedokážu vyriešiť ani počas jednej minúty. Každý pes absolvoval tri pokusy. V kontrolnej situácii nemal žiadnu pomoc. V experimentálnej podmienke však mohol pred druhým a tretím pokusom sledovať človeka, ktorý mu správnu trasu okolo prekážky názorne ukázal.
Čítajte viac Máte doma psa? Veda ukazuje, ako to ovplyvňuje psychiku detí – výsledky prekvapili aj odborníkov
Kľúčový rozdiel sa ukázal až po „ľudskej pomoci“
Bez pomoci mali obe skupiny – kooperatívne aj nezávislé psy – veľmi podobnú úspešnosť. To potvrdilo, že samotná úloha je pre psy všeobecne náročná. Rozdiel nastal až vo chvíli, keď mohli psy pozorovať človeka. Kooperatívne pracovné psy dokázali po ukážke výrazne zrýchliť riešenie úlohy a zlepšiť sa už pri ďalšom pokuse. Nezávislé psy sa síce pozerali na to isté, no ich výkon sa zlepšil len minimálne. „Krása tohto zistenia spočíva v tom, že sme nenašli žiadne jedno plemeno, ktoré by bolo vyslovene ‚najlepšie‘ v sociálnom učení,“ vysvetľuje Pongrácz. „Rozdiely sa ukázali až na úrovni funkčného výberu – teda toho, či bolo plemeno šľachtené na spoluprácu s človekom a orientáciu na jeho správanie.“ Podľa autorov výskumu práve tento typ selekcie zrejme podporil vyššiu mieru pozornosti, záujmu o ľudské konanie a ochotu „čítať“ ľudské riešenia problémov.
Foto: SHUTTERSTOCK
Prečo to dáva zmysel aj z pohľadu evolúcie
Psy sú prvým domestikovaným živočíšnym druhom. Ich spolužitie s človekom sa začalo približne pred 20– až 40-tisíc rokmi, keď sa vlky začali zdržiavať v blízkosti ľudských sídiel. Jedince tolerantnejšie voči ľuďom mali výhodu – a postupne sa rozvinul proces domestikácie. Neskôr ľudia cielene formovali psy podľa potrieb: niektoré mali spolupracovať pri love, pasení či aportovaní, iné mali konať samostatne. Práve tieto rozdielne úlohy mohli zanechať stopu aj v tom, ako veľmi sú psy dnes naladené na ľudské správanie.
Čo chcú vedci skúmať ďalej
Výskum sa týmto nekončí. Autori plánujú sledovať, či sa funkčné skupiny líšia aj v ďalších oblastiach – napríklad v tom, ako reagujú na privolávacie slová, ľudskú pochvalu alebo povzbudenie. „Zaujíma nás, či budú kooperatívne psy viac priťahované samotnou pozornosťou človeka a jeho verbálnymi signálmi,“ hovorí Dobos. Takéto poznatky by mohli mať praktický význam nielen pre výcvik, ale aj pre lepšie pochopenie potrieb jednotlivých typov psov.
Foto: SHUTTERSTOCK
Praktický presah pre majiteľov
Výsledky štúdie neprinášajú jednoduchý rebríček „najmúdrejších plemien“. Skôr pripomínajú, že psy boli formované na rôzne úlohy. Niektoré sa prirodzene učia tak, že pozorne sledujú človeka, iné potrebujú viac vlastnej skúsenosti a opakovania.
Pre majiteľov je to dôležité upozornenie: ak pes nereaguje na ukážku tak rýchlo, nemusí ísť o tvrdohlavosť či neschopnosť. Môže to byť jednoducho prejav jeho genetickej výbavy a pracovnej histórie. A práve jej pochopenie je často kľúčom k lepšiemu spolužitiu človeka a psa.
Čítajte viac Kvíz: Strážcovia či lovci? Odhaľte, aké úlohy mali jednotlivé psie plemená. Skutočné dôvody šľachtenia vás prekvapia
