Január je pre záhradkárov netypickým, no dôležitým mesiacom. Pôda je studená, rast pomalý a svetla málo, no niektoré druhy zeleniny práve takéto podmienky vyžadujú. Ide najmä o rastliny s krátkou vegetačnou dobou alebo tie, ktoré lepšie klíčia po chladovej fáze. Dôležité je zvoliť chránené, slnečné stanovište, použiť krycie textílie a siať len odrody vhodné na skorý výsev. Ak máte skleník, parenisko alebo aspoň vyvýšený záhon, je to úplne ideálne.
V zimnom období si môžete bez obáv vysievať všetky listové zeleniny, ako sú špenát, šaláty, valeriánka, mizuna, mibuna, eruka (rukola) a podobne, do črepníkov. Spoľahlivo klíčia a rastú aj v bytových podmienkach.
Čítajte viac Ktorú zeleninu a bylinky pestovať v zime? Tieto druhy zvládnu mráz vonku aj podmienky v byte
Špenát
Patrí medzi najspoľahlivejšie druhy na veľmi skorý výsev. Mladé listy možno zberať ako listový šalát, staršie sú vhodné na dusenie či varenie. Najväčší prínos má v surovom stave, keďže obsahuje vysoké množstvo vitamínu C. Vyžaduje dobre prekyprenú, humóznu pôdu s dostatkom živín. Ochranu pred silným priamym pôsobením mrazu zabezpečí prekrytie hriadky bielou netkanou textíliou.
Semená sa vysievajú plošne alebo do riadkov, približne tri centimetre hlboko. V chránenom vonkajšom priestore možno siať už začiatkom mesiaca január (ak pôda nie je zamrznutá), na otvorenej hriadke je rozumnejšie počkať do jeho druhej polovice. Počas dlhších slnečných období je potrebné textíliu odkrývať, aby sa pôda neprehrievala a vzchádzajúce rastliny nesparili.
Čítajte viac Nahradí šalát, výborný je v polievke, prívarku, v smoothie. Nekupujte mrazený. Teraz vysejte a zberajte do mrazov alebo na jar
Valeriánka poľná
Takzvaný poľníček je typická zimná a skoro jarná listová zelenina, ktorá klíči pomaly, ale spoľahlivo aj pri nízkych teplotách. Semená sa vysievajú asi dva centimetre hlboko. Pôda by mala byť vzdušná, nie zhutnená. Pri teplotách okolo piatich stupňov sa prvé klíčne listy objavia približne po troch týždňoch.
Výsev do riadkov je prehľadnejší ako plošný, najmä kvôli regulácii burín. Odporúča sa vzdialenosť medzi riadkami okolo 15 centimetrov a v riadku päť až sedem centimetrov. V chladnejších oblastiach možno poľníček predpestovať v nádobách a neskôr ho presadiť na hriadku, hoci ide o pracnejší postup. Dôležité je vybrať odrody, ktoré nemajú sklon k vybiehaniu do kvetu.
Foto: SHUTTERSTOCK
Bôb
Táto menej pestovaná strukovina zvláda mierne mrazy a patrí medzi najskoršie vysievané zeleniny. Januárový výsev má praktický význam – rastliny stihnú zosilnieť skôr, než sa objaví voška bôbová, ktorá ich neskôr výrazne poškodzuje.
Semená sa vysievajú približne päť centimetrov hlboko do výživnej, pokojne aj ťažšej pôdy s vyšším obsahom vápnika. Odporúčaný spon je približne 50 × 10 centimetrov. Kto chce mať väčšiu istotu, môže začať s predpestovaním v nádobách pri teplotách okolo 8 až 12 °C. Po mesiaci sa priesady presádzajú na hriadku, prípadne s dočasným prekrytím textíliou. Počas rastu sa odporúča prihrnúť pôdu ku koreňom, aby boli rastliny stabilnejšie.
Foto: SHUTTERSTOCK
