Práve fašiangové obdobie patrilo k tým, ktoré sa v jazyku odrážali mimoriadne výrazne. Zvyky, jedlá, obchôdzky aj spoločenské úlohy mali vlastné pomenovania, ktoré sa v jednotlivých regiónoch líšili a prirodzene prenikli do nárečí. Mnohé z týchto slov dnes poznáme len matne – kedysi však mali presne určený význam.
Fašiangy sú tradičným obdobím ľudovej kultúry medzi sviatkom Troch kráľov (6. januára) a Popolcovou stredou, ktorou sa začína pôst pred Veľkou nocou. Ich pôvod siaha do stredoveku a úzko súvisí s cirkevným kalendárom i agrárnym rokom. Išlo o čas hojnosti, zábavy, svadieb a spoločenských stretnutí pred pôstnym obdobím. Fašiangy sprevádzali obchôdzky masiek, tanec, hudba a jedlo, pričom mnohé z týchto zvykov sa v nárečiach a regionálnych pomenovaniach zachovali dodnes.
