Láskavec sprevádzal ľudstvo tisíce rokov. Pre Aztékov a Inkov nebol len potravou, ale aj symbolom sily a obnovy. Neskôr sa z jedálnička vytratil a na dlhý čas ho nahradili obilniny. Dnes sa však k nemu opäť obracia pozornosť – tentoraz nie z rituálnych, ale z čisto praktických dôvodov.
Zmena klímy, tlak na udržateľné poľnohospodárstvo a rastúci počet ľudí s intoleranciou na lepok robia z láskavca rastlinu, ktorá presne zapadá do potrieb 21. storočia.
Prečo sa o ňom hovorí ako o výživovej výnimke
Láskavec (Amaranthus) patrí medzi pseudoobilniny. Jeho semená sa spracúvajú podobne ako obilniny, no botanicky ide o dvojklíčnolistovú rastlinu – práve v tom spočíva jeho výnimočnosť. Obsahuje vysoký podiel bielkovín so zastúpením všetkých esenciálnych aminokyselín, čo je pri rastlinných zdrojoch skôr výnimkou než pravidlom. Z minerálnych látok vyniká najmä vápnikom, železom, horčíkom a zinkom. Vláknina podporuje trávenie a antioxidanty pomáhajú chrániť bunky pred oxidačným stresom.
Pre ľudí s celiakiou alebo neznášanlivosťou lepku je láskavec prirodzene bezpečnou a výživnou alternatívou.
Slovenský výskum: od poľa po laboratórium
Láskavec nie je len módnym trendom. Na Slovensku sa mu systematicky venujú vedci z Ústavu genetiky a biotechnológií rastlín SAV v Nitre. Výskum sa zameriava na adaptabilitu rastliny v stresových podmienkach, ako sú sucho, zasolenie pôdy či prítomnosť ťažkých kovov. Výsledkom sú aj prvé slovenské odrody ‘Pribina’ a ‘Zobor’, ktoré sú právne chránené v rámci SR aj EÚ. Vedecký tím skúma aj možnosti zvyšovania odolnosti láskavca pomocou prvkov, ako sú kremík či selén, a jeho ďalšie využitie v potravinárstve – najmä v bezlepkovej výžive.
Pestovanie, ktoré zvládne aj začiatočník
Záhradkárov láskavec oslovuje najmä svojou nenáročnosťou. Zvláda sucho, nevyžaduje mimoriadne úrodnú pôdu a dobre rastie aj tam, kde by iné plodiny zlyhávali. Vysieva sa na jar po odznení mrazov. Dozrieva približne za tri mesiace a počas vegetácie nevyžaduje špeciálnu starostlivosť. Okrem semien sú jedlé aj mladé listy, ktoré sa dajú použiť podobne ako špenát – krátko tepelne upravené alebo čerstvé do šalátov.
Práve kombinácia úžitkovej a listovej zeleniny robí z láskavca zaujímavú plodinu aj pre menšie záhrady.
Ako ho využiť v kuchyni bez experimentovania
Láskavec nemusí byť exotikou. V kuchyni funguje prekvapivo jednoducho. Semená sa po uvarení správajú podobne ako kaša, majú jemnú, mierne orieškovú chuť a dajú sa kombinovať so sladkými aj slanými surovinami. Používa sa do kaší, polievok, bezlepkového pečiva či ako pufovaná prísada do jogurtov a tyčiniek. Listy sú vhodné ako rýchla zeleninová príloha alebo základ jednoduchých jedál. Výhodou je, že ide o surovinu, ktorá nevyžaduje zložité recepty – zapadne do bežnej kuchyne bez veľkých úprav.
Plodina, ktorá má zmysel aj do budúcna
Láskavec nie je len „superpotravina“. Je odpoveďou na viacero výziev naraz – výživových, ekologických aj pestovateľských. Vysoká odolnosť, dobré výnosy a široké využitie z neho robia plodinu, ktorú budeme pravdepodobne vídať čoraz častejšie. Nie ako návrat k minulosti, ale ako rozumný krok vpred.