Keď pôda prestáva fungovať
Sucho, erózia a strata úrodnosti dnes nie sú výnimočnými javmi, ale čoraz bežnejšou realitou poľnohospodárskej krajiny. Mnohé pôdy sú vyčerpané, zhutnené a neschopné zadržať vodu v čase dažďov ani ju udržať počas suchých období. Práve tieto problémy stoja v pozadí rastúceho záujmu o regeneratívne poľnohospodárstvo, ktoré sa nesnaží len „neškodiť“, ale aktívne zlepšovať stav krajiny.
Ako informovala TASR, Slovenská akadémia vied (SAV) začala tento prístup testovať priamo v teréne – na pôde Arboréta Mlyňany vo Vieske nad Žitavou. Prvé výsledky projektu Living Labs of Regenerative Agriculture and Agroforestry (Živé laboratóriá regeneratívneho poľnohospodárstva a agrolesníctva) sú podľa vedcov mimoriadne pozitívne.
Regeneratívne poľnohospodárstvo nie je len šetrnejšia verzia farmárčenia
Na rozdiel od bežne používaného pojmu „udržateľné“ ide pri regeneratívnom poľnohospodárstve o aktívnu obnovu. Základom je živá pôda – systém plný mikroorganizmov, húb a pôdnych živočíchov, ktoré zabezpečujú kolobeh živín, tvorbu pôdnej štruktúry a schopnosť pôdy viazať uhlík. Dôležitú úlohu zohráva minimalizácia zásahov do pôdy, obmedzenie hlbokého obrábania a zachovanie permanentného rastlinného krytu. Práve ten chráni pôdu pred eróziou, prehrievaním a vysychaním.
Čítajte viac Nový rod húb a 19 svetových unikátov, ktoré nik nepoznal: vedci zo SAV odhalil skryté poklady slovenských pasienkov
Prečo sa stromy vracajú späť na polia
Súčasťou regeneratívneho prístupu je aj agrolesníctvo – teda kombinácia stromov a poľnohospodárskych plodín na jednej ploche. Nejde pritom o novinku, ale o návrat k princípom, ktoré boli v krajine bežné ešte pred nástupom intenzívneho poľnohospodárstva. Stromy v poli zlepšujú mikroklímu, znižujú účinok vetra, pomáhajú udržiavať vlhkosť v pôde a poskytujú priestor pre opeľovače a ďalšie druhy viazané na krajinu. Ich koreňové systémy zároveň podporujú tvorbu pôdnej štruktúry aj v hlbších vrstvách.
Živé laboratórium v Mlyňanoch
Práve tieto princípy sa dnes testujú na polhektárovom pozemku v Arboréte Mlyňany. Living Lab v Mlyňanoch vznikol v rámci programu Pre pôdu Nadácie Ekopolis, ktorý sa dlhodobo venuje podpore udržateľného hospodárenia s pôdou, prepájaniu odborníkov, farmárov a verejnosti a hľadaniu riešení, ktoré pôdu nielen chránia, ale aj obnovujú. V rámci projektu Living Labs tu rastú v radoch agáty, levandule a byliny, medzi ktorými sa pestujú poľnohospodárske plodiny. Ide o priestor, kde sa nové prístupy porovnávajú a demonštrujú v reálnych podmienkach, nielen v teórii. „Nepoužívame žiadne pesticídy – okrem predsejbovej prípravy – ani organické či anorganické hnojivá. Ide o návrat od priemyselného poľnohospodárstva k prírodnému hospodáreniu, ktoré má významný efekt pre biodiverzitu,“ uviedol pre TASR Peter Ferus z Oddelenia dendrobiológie Ústavu ekológie lesa SAV.
Čítajte viac Neuveríte, čo lieta nad Dunajom: vedci objavili druhy, ktoré v Európe miznú – našli ich aj na sídliskách Bratislavy
Bez hlbokej orby, bez chémie – s konkrétnym efektom
Jedným z kľúčových prvkov projektu je pestovanie bez hlbokého obrábania pôdy. Tento prístup prispieva k akumulácii uhlíka v pôde, čím sa zlepšuje jej schopnosť zadržiavať vodu. Permanentný rastlinný kryt zároveň chráni pôdu pred eróziou a prudkými výkyvmi teplôt. V praxi to znamená stabilnejšie pôdne prostredie, lepšiu infiltráciu vody a menšie riziko degradácie krajiny – problémov, s ktorými sa Slovensko potýka čoraz častejšie.
Zatiaľ výnimka, do budúcna možný štandard
Na Slovensku ide zatiaľ o ojedinelý spôsob hospodárenia, no podľa vedcov sa povedomie o regeneratívnych prístupoch postupne šíri aj medzi farmármi. Aj vďaka aktivitám neziskových organizácií sa osveta v tejto oblasti dostáva k čoraz širšiemu okruhu hospodárov a odborníkov z praxe.
Výsledky z Mlyňan ukazujú, že návrat k prírodným princípom nemusí znamenať krok späť. Výskumníci z Ústavu ekológie lesa SAV už svoje zistenia prezentovali aj na medzinárodných odborných fórach, kde zaujali dôkazmi, že poľnohospodárska krajina môže zostať produkčná a zároveň ekologicky šetrnejšia. Práve takéto projekty môžu v budúcnosti pomôcť stabilizovať krajinu a posilniť jej odolnosť voči klimatickým zmenám.
Čítajte viac Sypavka sa na Slovensku šíri rýchlejšie, než sa očakávalo: vedci objavili nových hostiteľov aj rizikové oblasti
