Prečo práve strukoviny
Strukoviny majú v záhrade výnimočné postavenie. Poskytujú výživnú úrodu bohatú na bielkoviny a vlákninu, zároveň prospievajú pôde. Vďaka schopnosti viazať vzdušný dusík zlepšujú jej úrodnosť pre ďalšie plodiny. Aj preto bola fazuľa po generácie neoddeliteľnou súčasťou tradičných záhrad a hospodárstiev.
Fazuľa ako istota
Fazuľa patrí medzi najvariabilnejšie plodiny. Nájdete kríčkové aj popínavé (tyčové) typy určené na zber mladých strukov i suchého semena. Osvedčené odrody majú spoločné črty – spoľahlivý rast, dobrý zdravotný stav a úrodu, na ktorú sa dá spoľahnúť.
Dlhý zber bez výkyvov
Popínavá fazuľa ‘Monte Gusto’ je príkladom odrody, ktorá využíva každý meter priestoru. Rastlina rovnomerne nasadzuje štíhle, žlté struky bez pergamenovej blany a poskytuje dlhodobý zber. Pri pestovaní na opore dokáže úrodu rozložiť až do neskorého leta. Vyžaduje slnečné, chránené miesto a teplú pôdu, no pri dodržaní podmienok sa správa veľmi stabilne.
Spoľahlivosť v kompaktnej forme
Záhradkárom, ktorí preferujú jednoduchšie pestovanie, vyhovuje kríčková fazuľa ‘Red Swan’. Ide o staršiu krajovú odrodu pôvodom z USA. Vyznačuje sa kompaktným rastom a rýchlym nástupom do rodivosti. Ružovočervené struky bez vlákna po uvarení stmavnú. Úroda je koncentrovaná do kratšieho obdobia – ideálne pre tých, ktorí chcú zberať naraz.
Kríčkové alebo popínavé?
Rozdiel medzi kríčkovými a popínavými (tyčovými) fazuľami nie je len o raste. Kríčkové typy prinášajú úrodu rýchlejšie a v kratšom čase, navyše menej trpia chorobami. Popínavé odrody umožňujú dlhší, postupný zber, no potrebujú oporu a trochu viac starostlivosti.
Pôda, teplo a trpezlivosť
Fazuľa je teplomilná. Výsev má zmysel až po prehriatí pôdy minimálne na 12 °C. V chladnej pôde môžu semená zahnívať a vzchádzanie je slabé. Najviac jej vyhovujú ľahké, priepustné pôdy s mierne kyslým až neutrálnym pH. Kultiváciu pôdy treba ukončiť najneskôr do začiatku kvitnutia – neskoré zásahy môžu spôsobiť opadávanie kvetov.
Tradičná plodina s moderným významom
Fazuľa možno pôsobí nenápadne, no jej význam pre záhradu neklesá. Je výživná, nenáročná, zlepšuje pôdu a prináša úrodu aj v menej priaznivých rokoch. Je ideálnou voľbou pre tých, ktorí nehľadajú senzácie, ale spoľahlivé výsledky. Niekedy sa totiž najviac osvedčí to, čo už bolo overené časom.
Edamame – sója na zber ešte „zelená“
Edamame patrí do druhu Glycine max, teda k sóji. Na rozdiel od tej, čo sa pestuje na suché semená sa zbiera vo fáze voskovej zrelosti – keď sú semená plne vyvinuté, no stále mäkké. V kuchyni sa používa podobne ako zelený hrášok, no výživovo ide o plnohodnotnú strukovinu.
Edamame má kríčkovitý, vzpriamený rast a dorastá do výšky 50 až 80 cm. Na jednej rastline sa môže vytvoriť okolo 50 strukov, pričom každý obsahuje dve až tri veľké semená. Struky sú chlpaté, 5–7 cm dlhé, a zberajú sa celé.
Edamame sa nekonzumuje surové. Krátko sa varí, aby sa odstránili prirodzene sa vyskytujúce antinutričné látky. Semená sa následne vytláčajú priamo zo strukov alebo používajú vcelku do jedál. Tento spôsob konzumácie pochádza z Japonska, kde sa edamame pestuje už od 13. storočia.
Z pestovateľského hľadiska ide o zaujímavú alternatívu pre záhradkárov, ktorí chcú rozšíriť sortiment strukovín bez výrazného rizika. Edamame má podobné nároky ako fazuľa – teplú pôdu, slnečné stanovište a rovnomernú vlahu. Najlepšie sa mu darí v teplejších oblastiach, no v priaznivých rokoch získate skvelú úrodu aj v severnejších okresoch.