Jej veličenstvo cvikla: Plná vitamínov a nenáročná

Prvé záznamy o cvikle sú staré asi 3 000 rokov a pochádzajú z Babylónie. Bola známa aj v starom Ríme. Vďaka antike sa rozšírila do celej Európy.

Cvikla je bohatá na dusičnany. Hoci majú dusičnany škodlivé účinky na zdravie, tie v cvikle prinášajú výhody. Naše telo ich premieňa na oxid dusnatý, molekulu, ktorá uvoľňuje a otvára krvné cievy. Výsledok? Nižší krvný tlak a lepší prietok krvi.

Čítajte aj Špargľa a jahody – výborná kombinácia

Ak budeme pravidelne jesť cviklu, odzrkadlí sa to aj na zdravom krvnom obehu mozgu, čo znižuje riziko demencie a zlepšuje jeho funkcie. Lepší prietok krvi znamená nielen lepšie vyživovanie orgánov, ale tiež ich lepšie zásobovanie kyslíkom.

Kedy siať a ako sa starať

Cviklu sejte v máji, zberať ju potom môžete po 60 až 140 dňoch v závislosti od kultivaru. Teoreticky je možné zberať ju neskôr, avšak prerastené buľvy nie sú také lahodné a majú tendenciu drevnatieť.

Optimálne je pestovať ju na záhone po strukovinách. Dobrými susedmi sú kaleráby, uhorky, šalát, cibuľa, cesnak, z bylín saturejka. Naopak, nemá sa rada so zemiakmi a paradajkami

Pestovať cviklu je možné takmer všade, avšak nedarí sa jej vo veľmi kyslej a štrkovitej pôde. Priame slnko jej neprekáža.

Vysieva sa do konca mája, môžete ju siať aj po týždni, aby ste mali priebežne mladé buľvičky.

Čítajte aj Vysádzate vyvýšený záhon? Kombinujte rastliny správne

Osivo vysievajte do riadkov vzdialených 30 až 40 cm od seba a do hĺbky 2 až 4 cm. Po vysiatí hriadky prihrňte. Keď rastlinky vyženú niekoľko lístkov, pretrhajte ich.

Pokiaľ ide o hnojenie, odporúča sa NPK s dostatočným obsahom bóru, ak máte vyzretý kompost, tak ním.