6 zelenín, ktoré nikdy nejedzte surové: Hrozia vám žalúdočné problémy, obličkové kamene, strata vápnika aj silné otravy
Foto: SHUTTERSTOCK
Sú nimi druhy, ktorých konzumácia v surovom stave škodí zdraviu. Niektorí odborníci ich dokonca označujú za toxické pasce. Netreba však panikáriť, pretože zeleninových druhov, ktoré by ste nemali jesť bezprostredne po odtrhnutí z hriadky u nás nie je mnoho. Bez obáv si doprajte nastrúhanú mrkvu, koliesko koreňa paštrnáka aj petržlenu, odtrhnite si list kapusty či kelu, dajte si cviklu, mladý hrach pokojne aj so strukom, rajčinu, papriku, uhorku, list šalátu… Pri niektorých zeleninách si však treba dať pozor na zvýšený obsah látok, ktoré sú pri konzumácii v surovom stave zdraviu škodlivé a odbúrajú sa až tepelnou úpravou. Týchto šesť druhov je preto lepšie nejesť za surova:
Fazuľa
Už deti sa učia, že na rozdiel od hrachu, ktorý je rovnako ako fazuľa strukovinou, a jeho sladké semená si môžu vychutnať priamo z rastliny, strukov fazule sa nedotýka. Dôvodom je bielkovinová zlúčenina phasin, ktorá je pre človeka toxická a vyvoláva črevnú nevoľnosť. Obsahujú ju všetky semená fazúľ, teda rastlín z rodu Phaseolus. Phasin sa odbúra iba varom a to v trvaní najmenej 10 minút.
Zemiaky
V surovom stave obsahujú toxický solanín. Pôvodne, keď bola táto rastlina dovezená do Európy, zvedaví bádatelia nevedomky konzumovali jej jedovaté nadzemné časti, čím si zemiak spočiatku vyslúžil povesť jedovatej rastliny. Až neskôr sa ľudia naučili, že výživovo cenená je hľuza. Po ošúpaní je v nej obsah solanínu už taký malý, že pri prípadnej konzumácii za surova nehrá žiadnu dôležitú úlohu. Hlavným dôvodom, prečo by ste nemali jesť surové zemiaky je škrob – v tomto stave nestráviteľný. Až po uvarení napučí a stane sa stráviteľným.
Foto: SHUTTERSTOCK
Baklažán
Patrí do rovnakej rastlinnej čeľade ľuľkovité (Solanaceae) ako zemiak, preto tiež obsahuje toxické alkaloidy. Ich množstvo závisí od stupňa vyvinutosti plodu. Platí, že baklažán sa dozrievaním do určitej miery „detoxikuje“. V úplne zrelých plodoch je horkého solanínu menej. Dokonca sa dnes aj šľachtenie nových odrôd často zameriava práve na čo najnižší obsah tohto alkaloidu. Napriek tomu patrí baklažán k tým druhom zeleniny, ktoré by ste nikdy nemali konzumovať surové. Pravda je dokonca taká, že aj chuť či vôňa baklažánu sa naplno rozvinie až po jeho tepelnej úprave.
Foto: SHUTTERSTOCK
Mangold
Zelenina veľmi bohatá na vitamíny a minerály je príbuzná s cviklou či repou cukrovou. Listový mangold sa v kuchyni používa na spôsob špenátu. Oba druhy sú známe tým, že v sebe dokážu hromadiť dusičnany, ktoré sa v tele menia na dusitany a vo veľkom množstve sú zdraviu škodlivé. Súčasťou listov je aj kyselina šťaveľová, ktorá môže vo vysokých koncentráciách viesť k vzniku obličkových kameňov. Preto platí, že celkom mladé listy mangoldu aj špenátu si v primeranom množstve môžete primiešať do šalátu, no pravidelne konzumovať plne vyvinutý mangold surový, nie je žiaduce. Túto zeleninu blanšírujte, alebo ju do vareného pokrmu pridajte celkom na koniec a len krátko prehrejte. Odbúrate tak podstatnú časť dusičnanov aj kyseliny šťaveľovej.
Foto: dobrasemena.cz
Šošovica
Spolu s fazuľou a hrachom je jedným z najdôležitejších zdrojov rastlinných bielkovín. V surovom stave však obsahuje puríny. V podstate by na tom nebolo nič problematické, keďže puríny sú dôležité a nevyhnutné pre tvorbu aminokyselín, ktoré sú základnými stavebnými látkami ľudského tela, no platí to len pre zdravých jedincov a v primeraných množstvách. Puríny sa totiž v tele rozkladajú na kyselinu močovú, odpadový produkt, ktorý sa zvyčajne vylučuje močom. Keď je však v krvi kyseliny močovej priveľa, môže sa u ľudí vyvinúť stav zvaný hyperurikémia, ktorá je predzvesťou dny. Môže sa objaviť vtedy, keď obličky nedostatočne vylučujú kyselinu močovú, alebo vzniká z nadmernej konzumácie potravín bohatých na puríny. Surová šošovica tiež obsahuje lektíny, ktoré sú pre rastlinu akousi obrannou látkou a môžu narúšať črevnú stenu. Tak puríny, ako aj lektíny sa varením šošovice odbúravajú.
Foto: SHUTTERSTOCK
Čítajte viac Sú nedozreté paradajky riskantnou hrou s otravou, alebo lahodnou delikatesou? Takáto je pravda
Rebarbora
Účinne podporuje imunitný systém, trávenie a vylučovanie žlče, zlepšuje pravidelnú stolicu, odstraňuje plynatosť, podporuje metabolizmus, má močopudné účinky, reguluje vodu v tele, môže znižovať vysoký krvný tlak a cholesterol. Vďaka vysokému obsahu vápnika podporuje tvorbu a rast kostí, čím má priaznivý efekt na prevenciu osteoporózy. Áno, rebarbora je veľmi zdravá, no ako so všetkým, aj v jej prípade treba poznať určitú mieru. Listy obsahujú veľmi veľa kyseliny šťaveľovej, ktorá v črevách viaže vápnik a vytvára s ním nerozpustné šťaveľany, ktoré bránia jeho vstrebávaniu. To je dôvod, prečo sa listy rebarbory nekonzumujú. No keďže v stopkách je tiež určité množstvo tejto kyseliny, rebarbora sa neodporúča na každodennú konzumáciu. Vždy tepelne upravenú by ste si v sezóne mali dopriať najviac v jednej až dvoch porciách týždenne. V takom prípade je prospešná zdraviu a využijete všetky jej benefity.
Foto: SHUTTERSTOCK
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ