Nenechajte hriadky po cibuli či cesnaku prázdne. Týchto 5 zelenín môžete vysiať ešte do konca júla
Kapusta pekinská
Stále ju máte za príliš veľkú exotiku, nevhodnú na naše hriadky? V takom prípade robíte chybu. Jej výbornú chuť a veľmi krátku vegetáciu totiž oceňuje čoraz viac slovenských záhradkárov. Niet sa im čo čudovať, keďže kapusta pekinská obsahuje v porovnaní s našou tradičnou kapustou hlávkovou menej cukrov a vyniká prítomnosťou dôležitej aminokyseliny – lyzínu. Má nízku energetickú hodnotu a je vhodnou zeleninou pri všetkých typoch diét.
V našich končinách je v prípade tohto druhu spoľahlivejšia a na pestovanie jednoduchšia júlová sejba na jesenný zber úrody. Ak sa poponáhľate a nájdete si tento víkend čas, ešte to stihnete. Trvá približne mesiac, kým budú rastliny súce na rozsadenie do požadovaného pestovateľského sponu 40 až 50 × 30 až 40 cm. Rozhodne však už od prvých fáz rastu nepodceňte ochranu proti skočkám a kvetárkam -hriadku prekryte bielou netkanou textíliou.
Na júlové vysievanie vám odporúčam odrodu kapusty pekinskej ‘Hilton’. Dobre uzatvorené hlávky dorastajú do hmotnosti 1,5 kg a dajú sa krátko skladovať. Vegetácia trvá od sejby po zber 60 až 65 dní.zeleninár, Ing. Peter Gajdoštin
Japonská reďkev
Hoci je reďkovka tradičnou jarnou zeleninou, ktorú má na hriadkach určite každý, teplé letné mesiace jej nesvedčia. V tomto období preto môže byť jej skvelou, a dokonca ešte lahodnejšou náhradou reďkev japonského typu. Vysiať ju môžete na uvoľnenú hriadku po skorých zemiakoch a iných skorých zeleninách.
Veľmi dôležitým faktorom pestovateľského úspechu je v tomto prípade dokonale a dostatočne hlboko prekyprená pôda. Väčšina odrôd japonských reďkví má, totiž, pomerne dlhé korene (buľvy), preto sa aj v tomto prípade, podobne ako pri petržlene, osvedčilo pestovanie na takzvaných hrobliach, teda vyvýšených kopčekoch.
Japonské reďkvi vysievajte od druhej polovice júla, aby ste predišli vybiehaniu rastlín do kvetu v podmienkach dlhého dňa. Sejte do hniezd po 2 až 3 semená v spone 40 × 40 cm. Po vzídení rastliny jednoťte tak, že necháte tú najsilnejšiu.
Aj v tomto prípade platí ochrana rastlín bielou netkanou textíliou, konkrétne proti kvetárke kapustovej, ktorej larvy vyžierajú chodbičky v bulvách, na čo rastliny reagujú tvorbou horčín. Sladká dužina sa tak stáva nekonzumovateľnou.
Zvlášť okrúhla odroda ‘Acord’ je úžasná reďkev, ktorú môžete vysievať rovnako, ako reďkovky, a konzumovať už od veľkosti 5 cm až do priemeru buľvy 15 cm. Za vyskúšanie však stojí aj podlhovastá ‘Alabaster F1’.zeleninár, Ing. Peter Gajdoštin
Šaláty
Koncom júla sa už pomaličky môžete vrátiť aj k pestovaniu šalátov hlávkových, no pre istotu zatiaľ vyberajte také odrody, ktoré sú na vrecúškach s osivom označené ako celoročné. Predídete tak sklamaniu z neúspechu v podobe vykvitnutých rastlín a listov plných horkej chuti.
Ak by ste chceli vyskúšať niečo iné, vysejte si šalát rímsky. Má podlhovasté listy, ktoré sú pevnejšie, ako v prípade šalátu hlávkového, no veľmi chrumkavé. Hlávka pripomína voľnejšiu hlávku kapusty pekinskej.
V prípade, že budete siať šalát rímsky prvýkrát, určite vyberte odrodu ‘Little Gem’. Ide o kompaktne rastúcu miniverziu, z ktorej dopestujete lahodné, takzvané šalátové srdiečka.zeleninár, Ing. Peter Gajdoštin
Repa červená – cvikla
V tomto období je aktuálna sejba hlavne rýchlo rastúcich a zaguľacujúcich sa odrôd, ako sú ‘Boro F1’, ‘Bona’ či ‘Bresko F1’. Veľkou výhodou cvikly je, že ju môžete pestovať prakticky všade. Znesie aj vyššie polohy, keďže nemá zvláštne nároky na teplotu. To sa však nedá povedať o kvalite pôdy, ktorá by mala byť dostatočne hlboko a kvalitne spracovaná, ideálne ľahká a dobre priepustná.
Cvikla je následná plodina, ktorá neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom. Pri sejbe nezabudnite na to, že by ste ju nemali pestovať na hriadkach po mangolde alebo špenáte.
Hoci u nás ešte stále prevláda trend tmavočervených odrôd, skúste vystúpiť zo zaužívaných štandardov, a vyskúšajte cviklu s oranžovočervenou šupkou a s jasne žltou dužinou ‘Boro F1’.zeleninár, Ing. Peter Gajdoštin
Okrúhlica
Táto zelenina vie nejedného menej skúseného záhradkára potrápiť, a to paradoxne nie pre pestovateľské nároky, ale z dôvodu často zmätočného označovania. Na úvod si teda povedzme, že na Slovensku máme okrúhlicu, nie vodnicu, čo je jej české pomenovanie. Rovnako nejde o reďkovku, reďkev, ani o kvaku, ako sa občas dozviete na pultoch supermarketov. Okrúhlica je samostatný zeleninový druh s latinským pomenovaním Brassica rapa subsp. rapa, teda kapusta poľná práva, alebo jednoducho okrúhlica.
Buľvy okrúhlice majú bielu dužinu s veľmi jemnou chuťou, ktorú možno prirovnať k neštipľavej reďkovke, alebo, ešte viac k mladému kalerábu. Úrodu možno v závislosti od zvolenej odrody zberať už 35 až 70 dní po sejbe. Okrúhlica nie je náročná na pôdu ani živiny a darí sa jej aj v severnejších pestovateľských oblastiach. Môžete ju siať počas celej jari aj leta, lebo dostupné odrody sú dostatočne odolné proti vybiehaniu do kvetu. Jediné, čo naozaj potrebuje, je dobrá zásoba vlahy a slnečné stanovište.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ