1. Tekvice nám často omrznú v záhrade ešte pred zberom a keď ich aj stihneme pozbierať nepoškodené, nikdy nám dlho nevydržia. Kedy je ideálny čas na zber tekvíc? Ako poznáme, že sú zrelé a ako ich treba správne uskladniť?
Kľúčom k tomu, aby pozberané tekvice dlho vydržali sú dva hlavné faktory: musíme ich pozberať zrelé a po druhé – zamedzíme, aby prišli do kontaktu s vlhkom. To, že sú zrelé spoznáme podľa toho, že majú zaschnutú stopku. Ak ich totiž odtrhneme skôr, ako im zaschne, cez vlhkú ranu na stopke sa do plodu dostanú baktérie, či spóry húb a tekvica podľahne skaze. Samozrejme, na uskladnenie zberáme len zdravé a neotlčené plody, no aj to nám nepomôže, ak ich pozberáme priskoro – so stále živou, vlhkou stopkou.
Foto: SHUTTERSTOCK
Na životnosť uskladnených tekvíc má vplyv aj čas zberu. Možno nie až taký výrazný ako to, či ich zberáme zrelé, no vplyv to má bez pochýb nezanedbateľný. Určite by sme mali pozberať všetky tekvice skôr, ako prídu prvé prízemné mrazíky a ideálne počas suchých dní, kedy neprší, nie je mokro a ideálne – intenzívne aj svieti slniečko. Ak dodržíme tieto zásady – tekvice môžeme skladovať dokonca aj pri izbovej teplote, no pozor – na rade je druhá kľúčová podmienka, ktorú som už spomínal vyššie. Skladované tekvice nesmú prísť do kontaktu s vlhkom, skladujeme ich zásadne v suchom prostredí.
Dokonca je lepší skladovací priestor suchá izba, kde nepresiahne teplota 20 stupňov, ako oveľa chladnejšia, ale aj vlhkejšia chladnička, či pivnica. Skladovaná tekvica dokonca až tak neznáša vlhkosť, že aj vlhkosť šupky inej skladovanej tekvice je pre ňu riziko. Nevravím, že máme tekvice skladovať podobne, ako jabĺčka a každý plod v debničke obaliť do starých novín, no určite minimálne musíme zabezpečiť, aby sa skladované tekvice navzájom jedna druhej nedotýkali.
2. Čo si myslíte o rýľovaní – je naozaj potrebné? Dostala sa mi do rúk kniha o výhodách prírodnej záhrady, ktorá prakticky nepotrebuje našu pomoc a zásahy. Potrebné vraj nie je ani rýľovanie, ba dokonca môže byť škodlivé, lebo sa pri ňom prevracajú vrstvy pôdy. Tak rýľovať čo nerýľovať?
Foto: SHUTTERSTOCK
Rýľovanie na jeseň, po zbere úrody, bolo každoročnou realitou aj pre mňa, ako malého chlapca. Neznášal som to. Nie preto, že to bola fuška, pretože moji rodičia mali /a stále majú/ záhradku na úpätí Karpát, na Záhorí, kde je pôda ťažká a ílovitá, ale preto, že to bola absolútne nekreatívna práca, ktorá mi nedávala zmysel. Vyrastal som však s presvedčením, že rýľovanie je sezónna práca, ktorá k záhrade patrí rovnako neodmysliteľne, ako k nej patrí zber mrkvy, hrášku, kalerábu, póru, papriky, rajčín, či šalátu a tekvíc. Aj keď dnes už mi je jasné, že jesenné rýľovanie nie je také samozrejmé, ako zber úrody, viem že svoj zmysel to malo. Pri rýľovaní sme totiž vždy do pôdy zapracovávali pozberové zvyšky – všetky tie vňate, stonky, šupky a aj vyzretý kompost – produkt asi jeden a pol ročného kompostovacieho cyklu. Nejde len o to, že sme hnojili pôdu na ďalšiu úrodu tým najprirodzenejším materiálom, ale vylepšovali sme aj jej fyzikálne vlastnosti a dodávali do nej život. A čo je najpodstatnejšie – dostávali sme do nej tak veľmi potrebný vzduch. Toto však bol prípad studenej, mazľavej, nepriepustnej ílovitej pôdy, z ktorej by sa pokojne dali tvarovať tehly. Tu rýľovanie bez pochýb má svoj význam.
Iná situácia už je ale v pôde, ktorá je hlinitá, s bohatým životom vo svojom profile, s vysokým obsahom humusu, dobrou vodozádržnosťou a prosto – s fungujúcim pôdnym ekosystémom, akýmsi mikrosvetom, pre ktorý predstavuje rýľovanie pohromu. Čosi ako pre ľudstvo náhly posun tektonických dosiek. Obrátenie sveta hore nohami… Samozrejme – zasa nič také hrozné, z čoho by sa pôdny život nedostal, ale aj tak – v princípe tu rýľovaním narušujeme čosi, čo už beztak funguje a to aj bez nás…
Resumé?
Rýľovanie áno – tam, kde to treba a v pôde, ktorú to môže niekam ďalej posunúť – zúrodniť, prevzdušniť, obohatiť o život. No inak… možno naozaj stačí len motyčka…
3. Rada by som skrášlila náš balkón peknými jesennými farbami. Ktoré rastliny mi odporúčate, aby vydržali pekné čo najdlhšie, ideálne až do zimy a ako sa o ne starať?
Foto: SHUTTERSTOCK
Neprehliadnuteľný je v hrantoch na balkóne cyklámen. Okrem úžasného efektu je aj neočakávane otužilý a ak je mierna zima, dokáže nám skrášliť balkón aj počas nej. Ideálne umiestnenie je v závetrí na slnečnom stanovišti. Ak je však na slniečku, substrát kontrolujeme denne a dbáme na to, aby nevyschol. Úplnou klasikou na jesenný balkón sú vresy (Calluna). Ich drobné kvietky sú jedným zo symbolov jesene a poskytuje naozaj pestrú paletu farieb. Vresy vydržia byť krásne dlho do zimy. Podobne je na tom aj vresovec (Erica), ktorý dokáže zakvitnúť drobnými kvietkami pestrej palety farieb tak, že v jednom momente celkom prekryjú aj listy. Doposiaľ som spomenul druhy, ktoré dokážu úžasne zakvitnúť a k nim sa výborne hodia druhy, ktoré sú dekoratívne svojimi listami, alebo plodmi. Tým prvým dokáže očariť drobný vždyzelený krík, ktorý sa nazýva Hebe. Počas leta síce kvitne fialovými kvietkami, ale na zimu dokáže pekne sekundovať v hrantíku práve vyššie spomenutým vresom a vresovcom. Krásu prostredníctvom svojich plodov zasa v jesennom hrantíku poskytuje Gaultéria. Jej mäsité bobule na jeseň a v zime určite neprehliadnete. Potrebujú vzdušný substrát s nízkym pH, tak ako všetky vyššie menované druhy a pôda im nesmie v okolí korienkov nikdy preschnúť.
Čo sa týka starostlivosti o takéto jesenné výsadby – je skutočne minimálna a spočíva hlavne v pravidelnej kontrole vlhkosti substrátu a zalievaní. Ak použijeme pri vysádzaní substrát na kyslomilné druhy, netreba ani hnojiť. Čo sa týka vysádzania – môžeme rastlinky pokojne sadiť aj tesnejšie k sebe. Jednak už do zimy nebudú mať veľké prírastky, jednak sa aj počas zimy navzájom chránia pred mrazivým prúdením vzduchu.
4. Radi by sme oživili našu novú zimnú záhradu exotickými rastlinami, najlepšie palmami, ktoré sa nám veľmi páčia, ale nie je to podmienka. Poradíte nám, ktoré rastliny sú do tohto priestoru vhodné? Konštrukcia je hliníkovo – drevená.
Foto: SHUTTERSTOCK
Vďaka za dôveru, no v tomto smere nemám veľa skúseností. No a hlavne – nie je to zďaleka len otázka dizajnu. Každopádne – palmami určite nič nepokazíte a k nim môžete vybrať ešte zo dva – tri druhy exotiky a máte, ako sa vraví, plno. Predpokladám, že ide o nevykurovanú zimnú záhradu, kde si pokojne môžete dopriať citrónovník, mandarínkovník, juku, eukalyptus, či oleander. V lete budú mať množstvo slnka a tepla, tak ako vo svojej pôvodnej domovine a v zime zasa zimný oddych v podobe zníženej intenzity slnečného žiarenia a teploty vzduchu. Tá pritom pokojne môže klesnúť na hodnotu len pár stupňov nad nulou. Druhy, ktoré spomínam pochádzajú totiž zo subtropického pásma, kde takéto striedanie teplôt v rámci roka zažívajú rastliny tiež. Sú teda na chladné obdobie doslova nastavené a využívajú ho na „oddych“.
5. Ktoré bylinky sú vhodné na to, aby som ich na zimu preniesla zo záhrady do kuchyne? Dajú sa potom na jar vysadiť opäť späť na záhon? Plánujem pestovať bazalku, citrónovú trávu, rozmarín, pažítku, medovku, saturejku a mätu.
Foto: SHUTTERSTOCK
Všetky druhy, ktoré ste vymenovali sú vhodné na to, aby ste si ich pestovali ďalej aj vo vnútri, hoci vonku bude mráz a sneh. No a po zime ich opäť môžete vyložiť von, do záhrady. Aby však úspešne prežili zimu v interiéri, treba ich z hriadky vziať včas, teda skôr, ako prídu prízemné mrazíky. Rastliny vďaka tomu nedostanú teplotný šok a pokojne budú v kuchyni, či na chodbe vegetovať ďalej. Umiestnite ich však ďalej od radiátora, piecky, či ohrievača a doprajte im rozptýlené denné svetlo na okennom parapete, alebo v jeho blízkosti. Najväčšie úskalie je zavlažovanie. Mnohí majú tendenciu v dobrej viere bylinky vo vnútri prelievať. To sa im však môže stať osudným. Hoci predtým rástli na slnečnom stanovišti a vyžadovali veľa vody, lebo ich počas leta slnko vysušovalo, vo vnútri je to celkom iné. Okrem iného – zníži sa aj ich výpar na zlomok výparu, ktorý majú počas horúcich letných dní. Preto vyžadujú aj výrazne menej vody. Ideálne, ak bylinky polievate do podmisky, odkiaľ si môžu cez odtokový otvor v črepníku „naťahať“ toľko vody, koľko naozaj potrebujú.
6. Na záhon sme vysiali druhú úrodu listovej zeleniny, aby sme mali aj na jeseň čerstvý šalát. No teraz sa bojíme o úrodu, pretože sa dosť ochladilo. Ako ochránime listovú zeleninu pred chladom a mrazíkmi. Dá sa to vôbec?
Foto: SHUTTERSTOCK
Popravde – nemyslím si, že sa blíži skutočná zima. Už roky sa deje práve to, že sa v druhej polovici septembra výrazne ochladí a mnohí zazimovávajú záhrady. Pritom neraz príde ešte babie leto a október, alebo jeho druhá polovica a ešte aj veľká časť novembra je suchá a slnečná. Samozrejme, nie je to pravidlo, na ktoré sa možno spoľahnúť. Každopádne – kým neklesne teplota vzduchu pod bod mrazu, nemusíte sa o svoju úrodu báť. Ak však predsa len bývate v podhorskej oblasti, kde zima prichádza skôr – nasteľte hriadky so zeleninou hrubou vrstvou slamy, alebo vysušenej pokosenej trávy, či zmesou opadaného lístia a vyzretého kompostu. Na ochranu pred prízemnými mrazíkmi fungujú aj fóliové tunely, či prekrytie celej hriadky agrotextíliou počas nocí. Cez deň treba ale zeleninu odokryť, aby mala prístup k slnečnému žiareniu.
7. Môžem na vysadenie jesenných kvetináčov s novými rastlinami použiť pôvodný substrát, ktorý ostal v nádobách po letničkách? Stačí použitý substrát prihnojiť alebo ho v prípade novej výsadby treba úplne vymeniť?
Nie je to úplne nevyhnutné. Ak ste v substráte pestovali letničky len jednu sezónu, teda ste ho ešte predtým nikdy nerecyklovali, pokojne ho použite znova. Zásoba živín sa tam pridáva už pri výrobe a hoci veľa živín letničky spotrebovali, priebežne ste predsa hranty s letničkami hnojili, takže deficit živín ste vykrývali. Pri jesennej výsadbe nových rastlín stačí pridať len jednorazovo granulované, alebo peletkované pomaly pôsobiace hnojivo a je to. Jediné, na čo treba myslieť pri recyklovaní je to, aké druhy na jesenný efekt vysádzate. Napríklad starček, cyklámen, chryzantémy, astry, či brečtan môžete pokojne sadiť do použitého substrátu, určeného na balkónovky. No vresom, vresovcom, hebe, gaultérii, či pierisu – treba substrát vymeniť a tieto druhy sadiť do substrátu, ktorý je určený na kyslomilné druhy, teda do substrátu s nízkym pH pôdneho roztoku.
